Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6922010205.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C.,
stíhaného pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
dňa 31. januára 2024 o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/47/2022 zo dňa 24.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/47/2022 zo dňa 24.04.2023 bol obžalovaný
A. B. C. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
v Rimavskej Sobote sp. zn. 2Pv 334/21/6609 zo dňa 21.04.2022 pre skutok obžalobou právne
kvalifikovaný ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

pred vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota v
budove Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota po začatí trestného stíhania vo veci zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, zo dňa
21.05.2020, vedenej pod ČVS: ORP-185/2-VYS-RS-2020, kde A. B. C., nar. XX.XX.XXXX počas

výsluchu v postavení svedka – poškodeného dňa 01.06.2020 so začiatkom o 08.00 hodine, taktiež
počas konfrontácie medzi svedkami dňa 12.08.2020 so začiatkom o 10.20 hodine a počas výsluchu v
postavení svedka – poškodeného dňa 12.04.2021 so začiatkom o 08.30 hodine po zákonnom poučení o
následkochkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346Trestnéhozákonaopakovanezamlčalokolnosti,
ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, nakoľko neuviedol a popieral skutočnosť, že sa ústne
dohodol s D. A., nar. XX.XX.XXXX, zodpovedným zástupcom zhotoviteľa ALUokno, s.r.o., so sídlom

Š.Moyzesa 56, Žiar nad Hronom, IČO: 36053929, že sa do obstarávacej ceny rekonštrukcie budovy E.,
ktorá sa nachádza na ulici F. G. X H. I. J., pripočíta väčšia časť sumy určenej na rekonštrukciu časti
jeho rodinného domu, v ktorom býva spolu aj so svojou manželkou A. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa
nachádza v I. J. na ulici K. s popisným číslom XXX/X a že zálohu v sume 31.173,62 eur, ktorú D. A., nar.
XX.XX.XXXX vyplatil ako polovicu ceny diela objektu E. podľa zmluvy o dielo č. E. využije na objednávku
a montáž hliníkových okien a príslušenstva a na vykonanie prác na jeho rodinnom dome podľa zmluvy

o dielo č. I. a následne po dokončení prác na uvedenom rodinnom dome bude zo strany A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX poskytnutá D. A., nar. XX.XX.XXXX ďalšia záloha na zabezpečenie dodávky a montáž
hliníkových konštrukcií a príslušenstva a na vykonanie prác na objekte E., no k vyplateniu ďalšej zálohy
zo strany A. B. C., nar. XX.XX.XXXX nedošlo, nakoľko menovaný od zmluvy o dielo č. E. odstúpil,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žiadny priamy dôkaz
vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného, produkovaný
nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom súhrne

ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť, iného záveru (R38/1970, R38/1968). Z uvedeného dôvodu
prvostupňový súd aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ – v pochybnostiach v prospech obžalovaného,
a preto ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj dodatočne
písomne odôvodnil. V úvode svojho odvolania prokurátor v podstate poukázal na písomné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti konštatoval skutkový stav, pričom podľa jeho názoru
prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy zabezpečené či už v prípravnom konaní, alebo
na hlavnom pojednávaní ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo medzi spoločnosťou obžalovaného

a spoločnosťou ALUokno, s.r.o. pod sp. z n. E. na rekonštrukciu objektu budovy E. v I. J.. V tejto
súvislosti podľa vyjadrenia svedka D. A. na rodinný dom obžalovaného, resp. materiál a práce, použil
finančné prostriedky, ktoré mu boli obžalovaným poukázané ako preddavok na rekonštrukciu objektu E.
v Rimavskej Sobote (viac ako 31.000,- Eur). V tejto fáze sa prokurátorovi tvrdenie svedka D. A. javí
ako pravdivé a reálne a nevzhliadol dôvod na rozdiel od súdu na spochybnenie jeho tvrdení. Prokurátor

nesúhlasil ani so záverom súdu, že v prípravnom konaní ani pred súdom na hlavnom pojednávaní
nebola fakticky preukázaná ústna dohoda medzi obžalovaným a svedkom D. A.. Doslovne uviedol, že
„nestotožňujem sa s takýmto tvrdením súdu, najmä, čo sa týka spochybnenia ústnej dohody medzi
obžalovaným a svedkom D. A., najmä z dôvodu, že v danom stave ide o dôkaznú núdzu, a teda
nemožnosť vykonať ďalší taký úkon, ktorý by bezpečne a fakticky túto zmluvu (aj keď ústnu), preukázal.

Neznamená to však, že k takémuto kroku, resp. k takej zmluve skutočne nedošlo tak, ako to uvádza
v obsahu rozsudku súd.“ Opätovne opakujem, že v danom stave nie sú dané dôvody na to, aby bola
výpoveď svedka D. A. vyhodnotená ako nedôveryhodná, a tým pádom vyhodnotený ako nedôveryhodný
celý obsah jeho výpovede.

V závere odvolania sa prokurátor nestotožnil ani s formou rozhodnutia súdu, teda s oslobodením
v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., teda že sa skutok nestal, pretože si myslí, že tak súd mohol rozhodnúť
vtedy, keby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, resp. bola by predpokladaná istota, že sa
nestal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Zastáva názor, že ku skutku ako takému došlo
a preto keď súd nezistil, že by v konaní obžalovaného išlo o trestný čin, mal rozhodnúť v zmysle § 285

písm. b) Tr. zák., teda, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom. Preto požiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Rimavskej
Sobote.

K odvolaniu prokurátora svoje písomné vyjadrenie doručil súdu obžalovaný, a to prostredníctvom svojho

obhajcu dňa 25.07.2023. Z písomných dôvodov vyjadrenia v podstate vyplynulo, že okresný súd
v rozsudku podrobne uviedol dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal a akými úvahami sa riadil
pri hodnotení týchto dôkazov. Z uvedeného dôvodu aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech
obžalovaného a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že
sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

Prokurátor vo svojom odvolaní poukázal na tvrdenie svedka D. A., podľa ktorého na rekonštrukčné práce
na rodinnom dome použil finančné prostriedky, ktoré mu obžalovaný poskytol na rekonštrukciu objektu
E. H. I. J. (viac ako 31.000,.- Eur) a mal za to, že v tejto fáze sa tvrdenie D. A. javí ako pravdivé.

S týmto tvrdením obhajoba nemôže súhlasiť, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul iný záver, a to,
že aj toto tvrdenie D. A. sa nezakladá na pravde. Už počas prípravného konania ako aj v konaní pred
súdom, listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov bolo dokázané, že D. A. uvedené finančné prostriedky
nepoužil na zabezpečenie materiálu na budovu E. podľa zmluvy o dielo, ani na rodinný dom, pretože
na firemnú budovu od jeho dodávateľa materiál vôbec neobjednal a do dnešného dňa dodávateľovi

Fenestra SK, s.r.o. za meteriál, ktorý použil na rodinný dom, faktúru nezaplatil. Uvedenú skutočnosť po
predložení dôkazných materiálov potvrdil aj svedok D. A..V súvislosti s ústnou dohodou, ktorú mal obžalovaný uzavrieť so svedkom D. A., prokurátor napriek
vykonaným dôkazom a najmä výsluchom svedkov A. C., A. B. C. ml., ako aj L. A. D., vyslovil svoj názor,
podľa ktorého sa nestotožňuje s tvrdením súdu, najmä čo sa týka spochybnenia ústnej dohody, a to

najmä z dôvodu, že v danom stave ide o dôkaznú núdzu, a teda nemožnosť vykonať ďalší taký úkon,
ktorý by bezpečne a fakticky túto zmluvu (aj keď ústnu) preukázal, pričom zdôraznil, že nie sú dané
dôvody na to, aby bola výpoveď svedka D. A. vyhodnotená ako nedôveryhodná a mal za to, že výpoveď
tohto svedka je dôveryhodná.

Tieto úvahy prokurátora však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého bolo
preukázané,žemedzitvrdeniamisvedkaužpočasprípravnéhokonaniaajpočashlavnéhopojednávania
sú závažné rozpory, na ktoré obžalovaný poukazoval počas celého trestného konania a zabezpečil
listinné dôkazy, ktoré tvrdenia svedka D. A. vyvracajú.

Okresný súd sa výpovediam svedka D. A. a obžalovaného počas celého trestného konania

plnohodnotne venoval a obhajoba v tejto súvislosti poukázala na realizačný návrh zo dňa 12.05.2021,
na základe ktorého bolo dňa 20.09.2021 uznesením vyšetrovateľa začaté trestné stíhanie a súčasne
vznesené obvinenie A. B. C. za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.,
bol vyhotovený na tom základe, že A. B. C. zatajil „ústnu dohodu“ s D. A. v takom znení, ako to A.
vo svojej výpovedi uviedol a výpovede svedkov sa diametrálne líšili od seba v mnohých podstatných

otázkach týkajúcich sa predmetu vyšetrovania a že ani vykonanou konfrontáciou sa však vyšetrovateľovi
nepodarilo odstrániť nesúlad vo výpovediach svedkov.

Ďalej obhajoba poukazuje na závery súdu, kde samosudca zdôrazňoval, že A. B. C. vypovedal
v postavení svedka stále konzistentne a rovnako a pokiaľ na niektoré tvrdenia svedka A. uvádzal, že

svedok A. klame, alebo že neuvádzal pravdu a že sa tak nestalo, ako to on tvrdí, tak takéto vyjadrenia
svedka A. B. C. mu nemôžu priťažovať a v konečnom dôsledku vyústiť v jeho trestné stíhanie pre prečin
krivej výpovede. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na § 2 ods. 10 Tr. por., pretože orgány činné
v trestnom konaní počas prípravného konania nepostupovali dôsledne podľa tohto ustanovenia, keďže
dôkazy, ktoré boli potrebné pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie v tejto trestnej veci, bol nútený

obžalovaný zaobstarávať sám.

V tomto smere v súvislosti s rozpormi o podstatných skutočnostiach vo výpovediach svedka D. A., ako
aj neobjektívnymi závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom A. C. obhajoba poukázala na
záverečnú reč na hlavnom pojednávaní, kde obhajca hodnotil najpodstatnejšie rozpory a neobjektivitu

uvedeného znaleckého posudku v záverečnej reči.

Ďalej obhajoba nesúhlasila ani s názorom prokurátora, ktorý si myslí, že súd mohol obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby len vtedy, keby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, resp. bola by
predpokladaná istota, že sa nestal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, pričom zastával názor,

že ku skutku, ako takému došlo. V tejto súvislosti prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil a v tejto súvislosti poukázal na uvedené hodnotenie dôkazov
prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku.

V neposlednom rade obhajoba konštatovala, že neexistenciu ústnej dohody preukazuje aj tá skutočnosť,

že obžalovaný voči spoločnosti ALUokno, s.r.o. na súde úspešne uplatnil nárok na vrátenie istiny
31.173,62 Eur, pričom táto spoločnosť sa voči uplatnenému nároku vôbec nebránila a nepodala odpor.
V tomto smere svedok A. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že o platobnom rozkaze ani nevedel, lebo si
nekontroloval elektornickú poštu, avšak v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 06.05.2020 uviedol, že
voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica na uhradenie sumy 41.508,34 Eur nepodal

odpor, pretože úprimne povedané, veľmi ho to aj psychicky poznačilo, že takto dopadli so spoločnosťou,
nemal pravdu povediac ani peniaze na právnika.

Podľa obhajoby už len toto rozporné tvrdenie potvrdzuje, že svedok o podstatnej skutočnosti nehovoril
pravdu, a preto jeho výpoveď okresný súd správne vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Z uvedeného dôvodu

obhajoba považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a zákonný a preto navrhla odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil na prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu tak, ako je to uvedené v odvolaní
okresného prokurátora.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že v tomto trestnom konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie v prípravnom konaní, ako aj pred súdom a v trestnom konaní bolo dostatočne
preukázané, že trestné stíhanie v tejto veci bolo vedené proti obžalovanému na základe nepravdivých
informácií, ktoré poskytol svedok A. D.. Z toho dôvodu navrhol odvolanie okresného prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť a tým potvrdiť rozsudok okresného súdu.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s návrhom svojho obhajcu a tak isto súhlasí
so závermi rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, preto požiadal odvolací súd, aby zamietol
odvolanie prokurátora, v tejto súvislosti poukázal na to, že zabezpečil všetky potrebné dôkazy, aby sa vo
veci mohlo rozhodnúť, pán A. si túto situáciu vymyslel, nechápe, ako sa vôbec mohol do takejto situácie

dostať, veď zabezpečil potrebné dôkazy. Žiadal, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté a tým bol
potvrdený rozsudok okresného súdu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že

odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivérozhodnutievsúladesust. §2ods. 10Tr.por.atietodôkazyajsprávnevyhodnotiljednotlivo

aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal zo zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného
a prečo tejto jeho obhajobe uveril.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní.

Nimi nie je jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností možné preukázať, že sa obžalovaný A. B. C.

dopustil žalovanej trestnej činnosti.

Prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto ako svedok
v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred
prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou

republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú
okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

Zo zákonného znenia skutkovej podstaty trestného činu pritom vyplýva, že krivá výpoveď sa musí týkať
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, resp. pre

rozhodnutie súdu. Nemusí ísť pritom o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie výlučne rozhodujúca. Pôjde
najmä o okolnosť, ktorú orgán uvedený v tomto ustanovení musí vziať do úvahy pri posudzovaní otázky,
o ktorej má rozhodnúť.

V súvislosti s prejednávanou vecou odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad trestného

konania uvedenú v ust. § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorej je súd povinný v každej trestnej veci
postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú žiadne dôvodné pochybnosti, a to
v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie.Súd je vždy povinný objasniť vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento napĺňa
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu a existuje spoľahlivý a bezpečný záver o tom,
že skutok spáchal obžalovaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje,
aby rozhodnutie súdu o vine vychádzalo z jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov, ktoré vylučujú
akúkoľvek rozumnú pochybnosť, že sa skutok stal, resp. že skutok spáchal obžalovaný.

Okresný súd v tomto smere správne konštatoval, že existencia „ústnej dohody medzi obžalovaným
a svedkom D. A.“ nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Obžalovaný A. B. C. od počiatku svojho
trestného stíhania svoju vinu zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy popieral. Jeho
výpoveď súd hodnotil ako konzistentnú, v každej svojej výpovedi podrobne a rozsiahle vysvetlil, na
akom základe a za akých okolností a vzájomných jednaní so svedkom D. A. bola uzatvorená zmluva
o dielo ohľadne rekonštrukcie budovy E. a rovnako tak podrobne vysvetlil, za akých okolností a na

akom základe prebiehala rekonštrukcia časti rodinného domu, v ktorom býva v spoločnej domácnosti so
svojou manželkou, svedkyňou A. C.. Naproti tomu prokurátor tvrdil, že uzatvorenie ústnej dohody bolo
jednoznačne preukázané výsluchom svedka D. A. a rovnako tak aj zo záverov znaleckého posudku č.
1/2021 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad
hodnoty stavebných prác, A. D. C.. Okresný súd v tomto smere existenciu či neexistenciu ústnej

dohody vyhodnotil na str. 6 až 11 napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. Z takto vykonaného
dokazovania potom okresný súd urobil správny záver, že žiadny priamy dôkaz vo vzťahu ku skutku
uvedenému v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného produkovaný nebol a nepriame dôkazy,
ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom súhrne ničím neprerušovanú a uzavretú

sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dôkaznej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť
možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokurátora, tu je potrebné uviesť, že v danom prípade

boli zistené dve skupiny dôkazov, a to jednak tvrdenie obžalovaného podporované svedeckými
výpoveďami svedkyne A. C., A. B. C. ml., ako aj L. A. D. a podporené listinnými dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane bola výpoveď svedka D. A. a podľa tvrdenia prokurátora aj
závery znaleckého posudku č. 1/2021 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, odhad
hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, A. D. C.. V konečnom dôsledku z vyjadrenia

obžalovaného k odvolaniu prokurátora vyplynulo tiež, že neexistenciu ústnej dohody preukazuje aj
tá skutočnosť, tak ako bola uvedená v odôvodnení rozsudku okresného súdu, že si obžalovaný voči
spoločnosti ALUokno s.r.o. na súde úspešne uplatnil nárok na vrátenie istiny 31.173,62 Eur, pričom táto
spoločnosť sa voči uplatnenému nároku vôbec nebránila a nepodala odpor. Svedok D. A. na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že o platobnom rozkaze ani nevedel, lebo si nekontroloval elektronickú poštu, avšak

v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 06.05.2020 uviedol, že voči platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica na uhradenie sumy 41.508,34 Eur nepodal odpor, nakoľko úprimne povedané, veľmi
ho to aj psychicky poznačilo, že takto dopadli so spoločnosťou, nemal pravdupovediac ani peniaze na
právnika.Užlentietorozporuplnétvrdeniapotvrdzujú,žesvedokopodstatnýchskutočnostiachnehovoril
pravdu, a preto jeho výpoveď okresný súd správne vyhodnotil ako nevierohodnú.

Navyše odvolací súd musel odmietnuť aj tvrdenie prokurátora uvedené v jeho písomnom odvolaní,
a to, „že sa nestotožňuje s tvrdením súdu, čo sa týka spochybnenia ústnej dohody medzi obžalovaným
a svedkom D. A., najmä z dôvodu, že v danom stave ide o dôkaznú núdzu, a teda nemožnosť vykonať
ďalší taký úkon, ktorý by bezpečne a fakticky túto zmluvu preukázal.

Krajský súd k tomuto záveru prokurátora poukazuje na zásady hodnotenia dôkazov, podľa ktorých pokiaľ
je o niektorej dokazovanej skutočnosti tzv. stav dôkaznej núdze, túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť
vždy v prospech páchateľa (obžalovaného) a nie naopak, ako to požadoval prokurátor (zásada „in dubio
pro reo“), preto odvolací súd neprihliadol k odvolacím námietkam prokurátora, keďže neboli v súlade

s dôkaznou situáciou.

Z uvedeného dôvodu potom aj odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd aplikovaním zásady
„in dubio pro reo“ – v pochybnostiach v prospech obžalovaného dospel k správnemu záveru, že nebolodokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal, a preto obžalovaného A. B. C. podľa §
285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota oslobodil.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu odvolanie okresného prokurátora
vyhodnotil ako irelevantné a ako nedôvodné ho zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.