Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202997
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3616202997.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., D. E. A., právne zastúpenej: Advokátska kancelária
JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske,

IČO: 47 239 948, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
XXX XX C., právne zastúpenému: JUDr. Július Šuchter, advokát so sídlom
Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 109 169, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. PE-5Pc/1/2016-365 zo dňa
25. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., a IV., V., VI. a VII.

z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
ktoré zaniklo rozvodom a výrokom I. určil, že do BSM účastníkov konania patrí: Nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese F., obec C., v katastrálnom území C. evidované Okresným úradom F.,
odborom katastrálnym F. na

LV č. XXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 905 m2 záhrady, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/
X o výmere 87 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele reg. “C“ parc.
č. XXX/X, záhradná chatka bez súpisného čísla stojaca na parcele
reg. “C“ parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. „C“
č. XXX/X v podiele 1/1. 2. Účet - terminovaný vklad v C. C. H. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom
ku dňu rozvodu manželstva v hodnote 3.007,29 Eur.

1.2. Výrokom II. prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obec C., v katastrálnom území C.
evidované Okresným úradom F., odborom katastrálnym F. na LV č. XXX ako: parcela reg. „C“ parc. č.
XXX/X o výmere 905 m2 záhrady, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 87 m2 zastavané plochy
a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X, záhradná chatka bez
súpisného čísla stojaca na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla

stojaca na parcele reg. „C“ č. XXX/X v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.3. Výrokom III. prikázal terminovaný vklad C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zriadený
vC.C.H.č.účtuXXXXXXXXXX/XXXXsozostatkomkudňurozvodumanželstvavhodnote3.007,29Eur
vedený na žalobkyňu do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatiť žalovanému polovicu
finančnej náhrady.1.4. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 66.000 Eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

1.5. Výrokom V. rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť za vyporiadanie BSM súdny poplatok podľa
príkazu na úhradu, ktorý je súčasťou rozsudku vo výške 1.980 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

1.6. Výrokom VI. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť za vyporiadanie BSM podľa príkazu na

úhradu, ktorý je súčasťou rozsudku sumu 1.980 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.7. Výrokom VII. rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške
100 %.

1.8. Výrokom VIII. priznal Ing. Petrovi Karáskovi - znalcovi z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad

hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu znaleckej činnosti Partizánske, Jilemnického 1284/39,
znalečné v sume 99,59 Eur.
1.9. Výrokom IX. upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti výroku VIII.
rozsudku poukázala znalcovi Ing. Petrovi Karáskovi, znalečné v sume 99,59 Eur na bankový účet číslo
I. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v J. K.,

a to tak, že sumu 49,80 Eur poukáže z preddavku zloženého žalobkyňou zapísaného pod položkou
registra D14-26/2022, účtovný doklad 02112022 a sumu 49,79 Eur poukáže
z preddavku zloženého žalovaným zapísaného pod položkou registra D14-30/2022, účtovný doklad
04122022.

1.10. Výrokom X. vrátil žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. D. E. A., preplatok
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 50,60 Eur, zloženého dňa 15.11.2022, zapísaného pod
položkou denníka D14-26/2022, účtovný doklad č. 02112022.

1.11. Výrokom XI. upravil učtáreň súdu, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku X. rozsudku

vyplatila žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. D. E. A., sumu vo výške 50,60 Eur
zo zloženého preddavku zapísaného pod položkou denníka D14-26/2022, účtovný doklad č. 02112022.

1.12. Výrokom XII. vrátil žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., preplatok
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 50,61 Eur, zloženého dňa 14.12.2022, zapísaného pod

položkou denníka D14-30/2022, účtovný doklad 04122022.

1.13. Výrokom XIII. upravil učtáreň súdu, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti
výroku XII. rozsudku vyplatila žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., sumu
vo výške 50,61 Eur zo zloženého preddavku zapísaného pod položkou denníka D14-30/2022, účtovný

doklad 04122022.

1.14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 143, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 149 ods.
1, 2, 3, 4 a § 150 Občianskeho zákonníka.

1.15. Súd prvej inštancie po výsluchu strán a oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené ku dňu 07.11.2015 rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2P/65/2015 zo dňa 16.09.2015.

1.16. Súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie podľa zásad stanovených v § 150 Občianskeho

zákonníka, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké bez ohľadu na to, koľko z nich
každý zarábal.

1.17. Do vyporiadania BSM zahrnul nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXX parcela reg. „C“
parc. č. XXX/X o výmere 905 m2 záhrady parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X

o výmere 87 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele
reg. “C“ parc. č. XXX/X, záhradná chatka bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. “C“
parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. „C“ č. XXX/Xv podiele 1/1. Tieto nehnuteľnosti prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich už
viac ako 7 rokov od rozvodu manželstva užíva, pričom prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného v konaní nebolo sporné, keď žalovaný tvrdil, že má finančné prostriedky na

vyplatenie žalobkyne.

1.18. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania sa značne zmenila hodnota nehnuteľností,
ktorá bola v roku 2016 stanovená na 70.000 Eur odborným vyjadrením znalca Ing. Piláta. V priebehu
konania bolo potrebné aktualizovať cenu nehnuteľností, preto žalobkyňa navrhla vykonať ocenenie

nehnuteľností. Súdom ustanovený znalec Ing. Peter Karásek vypracoval znalecký posudok č. 157/2021
zo dňa 20.07.2021, v ktorom stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 115.000 Eur. Vzhľadom na potrebu
aktualizácie ceny nehnuteľnosti, následne súd prvej inštancie ustanovenému znalcovi uložil vypracovať
Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku, ktorý znalec vypracoval dňa 20.02.2023, určiac cenu nehnuteľností
na sumu 132.000 Eur. Voči tomuto dodatku žalovaný podal námietky, ktoré súd prvej inštancie po
podrobnom výsluchu znalca vyhodnotil ako nedôvodné, účelové

v snahe oddialiť súdne rozhodnutie a nezaplatiť žalobkyni na vyrovnanie všeobecnú hodnotu stanovenú
v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 157/2021 zo dňa 20.02.2023. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný účelovo a obštrukčne deň pred výsluchom súdom ustanoveného znalca predložil v konaní
súkromný znalecký posudok znalca Ing. Blažeja Líšku č. 99/2023, ktorý ocenil sporné nehnuteľnosti
na sumu 94.300 Eur čo je o 37.700 Eur menej ako všeobecná hodnota stanovená znalcom Ing.

Petrom Karáskom. Súd prvej inštancie považoval všeobecnú hodnotu stanovenú súkromným znaleckým
posudkom, ktorý žalobkyňa v celom rozsahu namietala za neprimerane nízku vzhľadom na to, že stavba
rodinného domu bola skolaudovaná v roku 2005, teda ide o pomerne novú stavbu a súdu prvej inštancie
je známe z jeho činnosti, že za cenu stanovenú súkromným znaleckým posudkom sa predávajú staré
domy pred koncom životnosti. Preto zo súkromného znaleckého posudku vôbec nevychádzal a zamietol

návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti z dôvodu, že konanie žalovaného považoval za účelové a obštrukčné voči žalobkyni a
spôsobujúce prieťahy v súdnom konaní. Naviac konanie už bolo prerušené za účelom iného konania
o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktoré iniciovali rodičia žalovaného na podnet žalovaného, ktoré sa právoplatne

skončilo tak, že nehnuteľnosti patria do masy BSM. Súd prvej inštancie by považoval za dôvodné
nariadenie kontrolného znaleckého posudku vtedy, ak by išlo o dva posudky s odlišnou cenou, ktoré
vypracovali dvaja znalci a to obaja ustanovení súdom. V tom prípade by súd aj odstraňoval rozpory v
znaleckých posudkoch a ak by sa rozpory nepodarilo odstrániť, potom by nariadil kontrolný znalecký
posudok. V danom prípade nepovažoval za dôvodné nariadiť kontrolný znalecký posudok, lebo išlo o

súkromnýznaleckýposudokpredloženýžalovanýmavcelostinamietanýžalobkyňou.Znaleckýposudok
vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Karáskom, bol podľa názoru súdu prvej inštancie
dôkazom vyššej právnej sily, keď znalec je viazaný poučením súdu o trestných následkoch prípadne
nepravdivého znaleckého posudku. Preto vychádzal zo znaleckého posudku
Ing.PetraKaráskaaDodatkuč.1ktomutoznaleckémuposudkuazovšeobecnejcenyvňomstanovenej

na sumu 132.000 Eur. Návrhu žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku preto súd
prvej inštancie nevyhovel a tento dôkaz ako nedôvodný zamietol. Okrem iného postup odôvodnil aj
argumentáciou, že žalovaný od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nehnuteľnosť v celosti
nerušene užíva t.j. od 07.11.2015 doposiaľ. Na mimosúdne návrhy žalobkyne nereagoval a nebol
ochotný jej na začiatku konania vyplatiť polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ktorej hodnota v roku 2016

bola výrazne nižšia ako v čase rozhodnutia, čoho si musí byť žalovaný vedomý, nakoľko hodnota
nehnuteľností za posledné roky výrazne stúpla.

1.19. Súd prvej inštancie z horeuvedených dôvodov vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej
znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Karáska vo výške 132.000 Eur, prikázal celú nehnuteľnosť do

výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti vo výške 66.000 Eur. Žalovaný deklaroval, že má finančné prostriedky na vyplatenie
žalobkyne. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa snaží žalobkyni vyplatiť čo najmenej, keď jeho
konanie možno označiť za špekulatívne a obštrukčné.

1.20. Súd prvej inštancie do BSM zahrnul terminovaný vklad zriadený v C. C., H.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený na žalobkyňu, zriadený za trvania manželstva účastníkov
konania, a tento prikázal do jej výlučného vlastníctva so zostatkom na účte vo výške 3.007,29 Eur zdôvodu, že finančné prostriedky na tomto účte sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, ktoré získala z
predaja nehnuteľností v kat. úz. L. M.
v jej výlučnom vlastníctve.

1.21. Súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu aj žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
z hodnoty majetku, ktorý je predmetom vyporiadania.

1.22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá

bola v konaní úspešná, priznal voči žalovaného plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.23. V bodoch VIII. až XIII rozhodol súd prvej inštancie o priznaní znalečného súdom ustanovenému
znalcovi, jeho vyplatení a vrátení záloh stranám sporu.

2.1. Proti tomuto rozsudku voči jeho výrokom IV., VI, VII., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z

odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.

2.2. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.3. Mal za to, že súd prvej inštancie musí nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na
zistenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri povinnosti
žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 66.000 Eur vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Karáska, keď
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú

v znaleckom posudku Ing. Líšku považoval za neobjektívnu a značne podhodnotenú. Súd prvej inštancie
však takýto záver o neobjektívnosti znaleckého posudku žiadnym relevantným spôsobom nepodoprel.
Žalovaný zdôraznil, že oba znalecké posudky majú rovnakú právnu relevanciu a keďže je medzi nimi
rozdiel v určení ceny až 37.700 Eur, práve v týchto prípadoch sa dá dospieť k zisteniu objektívnej
ceny len kontrolným znaleckým posudkom. Preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh

žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Za úplne nesprávny považoval
názor súdu prvej inštancie, že predmetné znalecké posudky nie sú rovnocenné. Obaja znalci sú vedení
v rovnakom zozname znalcov vedeným tou istou inštitúciou.

2.4. Za nesprávne a nespravodlivé považoval žalovaný aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách

konania.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

3.2. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, riadne zistil
skutkový stav, ktorý následne dôkladne a správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol rozsudkom,
ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď žalovaným predložený znalecký posudok číslo 99/2023 zo dňa 22.06.2023

predložený v deň pred pojednávaním vo veci samej označil za obštrukciu a prieťahy v konaní na strane
žalovaného.

4. Ďalšie písomné podanie vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6.1. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I., II., III., IV.,
V., VI. a VII. zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6.2. Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané BSM pozostáva vždy z
viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním,
čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej, nenadobudne samostatne
právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 písm. c) CSP (porov.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/91/2020).

6.3. Proti výrokom VIII. až XIII. odvolanie podané nebolo, v tejto časti súd prvej inštancie, pred
predloženímvecinaodvolacísúd,vydaldoložkyprávoplatnostianáslednevýrokyVIII.ažXIII.realizoval.

7. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

8. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

9.Podľa§207ods.3CSPnávrhnanariadenieznaleckéhodokazovaniaznaleckýmústavomjeprípustný
len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery
znalcov sú v zrejmom rozpore.

10. Za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného v tomto štádiu konania považoval odvolací súd jeho
argumentáciu, že je nesprávny názor súdu prvej inštancie o tom, že predmetné znalecké posudky nie
sú rovnocenné, keď zdôraznil, že oba posudky majú rovnakú právnu relevanciu. Za ďalšiu podstatnú
odvolaciu námietku považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného v tom smere, že v oboch
znaleckých posudkoch je rozdiel pri určení hodnoty nehnuteľnosti vo výške 37.700 Eur, ktorý rozpor

sa dá odstrániť jedine kontrolným znaleckým posudkom. Uvedenú argumentáciu žalovaného považuje
odvolací súd za dôvodnú.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil na zistenie hodnoty nehnuteľností
patriacich do BSM, ktorá jediná otázka ostala spornou medzi stranami sporu pri vyporiadaní BSM,

vypracovanie znaleckého posudku znalcom Ing. Petrom Karáskom. Uvedený znalec vypracoval dňa
15.12.2022 pod číslom 157/2021 znalecký posudok,
v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 115.000 Eur. Následne na základe žiadosti
súdu prvej inštancie Dodatkom č. 1 zo dňa 20.02.2023 zistil aktuálnu hodnotu nehnuteľností, ktorú
určil na sumu 132.000 Eur. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 27.06.2023, na ktorom vypovedal

k sporným otázkam. Odvolací súd konštatuje, že znalec Ing. Peter Karásek je znalcom z odboru
Stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca
914707. Súčasťou znaleckého posudku je vyhlásenie znalca v zmysle § 209 ods. 2 CSP.

12. Zároveň odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní predložil znalecký posudok

Ing. Blažeja Líšku, číslo 99/2023 zo dňa 22.06.2023, ktorý si dal žalovaný vypracovať na vlastné náklady,
a v ktorom bola hodnota nehnuteľnosti ku dňu 22.06.2023 ocenená na sumu 94.300 Eur, ktorý rozdiel
v odhadovanej cene oproti posudku znalca Ing. Karáska predstavuje sumu 37.700 Eur. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že Ing. Líška je znalcom z odboru stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 912 49. Súčasťou znaleckého posudku na jeho

strane 37 je vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku v zmysle
ustanovenia § 209 ods. 2 CSP.

13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol kontrolné znalecké
dokazovanienarozporvzistenejhodnotenehnuteľností.Tentonávrhboluznesenímsúduprvejinštancie

na pojednávaní zamietnutý. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrh
žalovaného zamietol z dôvodu, že konanie žalovaného považoval za účelové, obštrukčné voči žalobkyni
a spôsobujúce prieťahy
v súdnom konaní.14. Odvolací súd v ďalšom konštatuje, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere
uvedenom bode 12 napadnutého rozsudku, keď nepovažoval za dôvodné nariadiť kontrolný znalecký

posudok na odstránenie rozporu v znalcami uvedených hodnotách
v jednotlivých znaleckých posudkoch. Dôvodil, že v prípade znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku išlo
osúkromnýznaleckýposudokpredloženýžalovanýmavcelostinamietanýžalobkyňou,pričomznalecký
posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom
Ing. Karáskom bol podľa názoru súdu prvej inštancie vyššej právnej sily, keď znalec je viazaný poučením

súdu o trestných následkoch, prípadne nepravdivého znaleckého posudku.

15. Odvolací súd formálne preskúmajúc obsah znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku zo dňa
22.06.2023 číslo 99/2023 musel konštatovať, že tento spĺňa náležitosti riadneho znaleckého posudku a
obsahuje aj vyjadrenie znalca v súlade s ustanovením § 209 ods. 2 CSP. V kontexte uvedeného vyššie
preto nebol správny právny záver súdu prvej inštancie, že súkromný znalecký posudok je dôkazom

nižšej právnej sily ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Rovnako nebola
relevantná argumentácia súdu prvej inštancie pre neprihliadnutie na predložený súkromný znalecký
posudok v tom smere, že žalovaný predložením súkromného znaleckého posudku spôsobuje prieťahy
v konaní.
V konaní nebola vykonaná sudcovská koncentrácia konania v dôsledku ktorej by súd prvej inštancie na

uvedený súkromný znalecký posudok nemusel prihliadať. Pre úplnosť je však potrebné konštatovať, že
prvoinštančný súd na tejto argumentácii svoje rozhodnutie nezaložil.

16. Úprava súkromného znaleckého posudku, znaleckého dokazovania, ako aj celého civilného procesu
musí byť vykladaná vo svojej vzájomnej súvislosti. Znalecké posudky vypracované na návrh súdu, či

predložené stranou v spore spolu s podaním žaloby, či
v priebehu konania sú dôkazom s rovnocenným postavením a potenciálom presvedčivosti (článok 15
ods. 1 a 2 základných princípov Civilného sporového poriadku). Procesný postup vykonávania dôkazu,
ako aj hodnotenia je preto rovnaký (§ 208 v spojení s § 209 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku),
lebo pri hodnotení dôkazov súd vychádza zo základnej premisy, že žiadny dôkaz nemá legálnu silu (t.j.

neplatílegálnadôkaznáteória).Súčasnáúpravacivilnéhosporovéhokonaniaužneposudzujesúkromný
znalecký posudok ako listinu, ale ako znalecký posudok za predpokladu, že spĺňa zákonom predpísané
náležitosti
a sú v ňom zodpovedané relevantné otázky týkajúce sa danej veci (komentár Števček a kol. Civilný
sporový poriadok Praha: C H Beck 2016, strana 769, 778 až 779).

17. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z dôkazných prostriedkov nemá zákonom predpísanú vyššiu
alebo nižšiu dôkaznú silu. Súd hodnotí znalecký posudok ako jeden
z dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, a to samostatne a aj vo vzájomnej súvislosti
sinýmidôkazmi.Hodnoteniunepodliehajúodbornéznaleckézáveryzhľadiskasprávnosti,avšaksúdmá
zhodnotiť presvedčivosť posudkov, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického

mysleniaajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Prípadnépochybnostimôžesúdodstrániťnajmä
výsluchom znalca, prípadne aj nariadením kontrolného znaleckého posúdenia.

18. V uznesení z 27. mája 2020 sp. zn. 4Cdo/140/2019 NS SR uviedol, že „znalecký posudok je len
jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý podlieha hodnoteniu súdu

v zmysle zásad uvedených v čl. 15 a § 191 CSP a jeho závery nemôžu byť súdom iba mechanicky
preberané, pretože by to vo svojich dôsledkoch jednak znamenalo popretie možnosti súdu hodnotiť
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, privilegovanie znaleckého dôkazu a prenesenie
zodpovednostizaskutkovúsprávnosťsúdnehorozhodnutianaznalca,čojepostupzústavnéhohľadiska
neakceptovateľný.... Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom,

avšak tieto závery nemôže ani nekriticky preberať, ale v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, čiže či
znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, či sú jeho závery podložené
výsledkami konania a logicky odôvodnené a či nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných
dôkazov. Ak vzniknú alebo ďalej pretrvávajú o niektorej odbornej otázke pochybnosti, súd ich nemôže

sám odstrániť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby (písomne alebo v rámci jeho výsluchu)
podal vysvetlenie a vyjadril sa k doplňujúcim otázkam či námietkam strán k znaleckému (odbornému)
posudku,prípadneznalcov(odbornekvalifikovanéosoby)vzájomnekonfrontovať.Akmásúdkdispozícii
dva (či viacero) znaleckých (odborných) posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ichzhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého (odborného) posudku (porov. R 45/1984).“

19. Odvolací súd v tomto kontexte uvádza, že súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami neriadil a
svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaným predložený súkromný
znalecký posudok vyhodnotil ako dôkaz nižšej právnej sily než znalecký posudok vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom, naviac závery súkromného znaleckého posudku spochybnil svojou subjektívnou
úvahou o cenách nehnuteľností v danej lokalite (viď bod 16 napadnutého rozsudku).

20. Hoci po prijatí Civilného sporového poriadku do tohto právneho predpisu nebol výslovne zakotvený
inštitút kontrolného znaleckého posudku, v súdenej veci je na odstránenie vzniknutého rozporu v cene
predmetných nehnuteľností možné postupovať nariadením nového znaleckého dokazovania, ktoré
žalovaný navrhol, prípadne postupovať podľa ustanovenia § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
nakoľko závery oboch znalcov sú

v zrejmom rozpore.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil, nakoľko uvedený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Nedostatky súdneho konania

ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil
a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo
veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany sporu
a bude postupovať v zmysle procesných predpisov, vysporiada sa s oboma uvádzanými predloženými
znaleckými posudkami v naznačenom smere, prípadne nariadi ďalšie znalecké dokazovanie. Po

vykonanomdokazovaníopätovneprávneposúdivec,vovecirozhodne,svojerozhodnutiejasne,stručne
a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude
dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán
sporu.

22. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.