Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202498
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3615202498.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. E. XXX/XX, práv. zast.: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Bratislava
– mestská časť Petržalka, Gogoľova 18, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., F. XXX/XX, práv. zast.: JUDr. Pavol Trnka, advokát, so sídlom Bánovce nad Bebravou,

Novomeského 1322/16, IČO: 31 142 371, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2023, č. k.
6C/221/2015-894, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku V. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkom(druhýmvporadí)súdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 529,80 eur s 5 % - ným úrokom
z omeškania ročne od 08.09.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
vo zvyšku žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Výrokom III. žalobu

v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 747.000,- eur s príslušenstvom zamietol.
Výrokom IV. žalobu v časti o zaplatenie 4.008,19 eur zamietol. Výrokom V. žiadnej zo strán právo
na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1, § 13 ods. 1, 2,
3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 1, § 2 ods. 1 , 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.
1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 4 - zákonač. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "zákona č. 437/2004

Z. z.") . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 29.04.2015 domáhala zaplatenia náhrady bolestného, náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len ako „SSU“), náhrady vecnej škody a náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania. Okresný súd Prievidza rozsudkom (prvým v poradí) č. k. 6C/221/2015-699 zo dňa 29.06.2021
rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom SSU 793,72
eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku

o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy 3.000,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom IV. žalobu vo zvyšku o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy zamietol, výrokom V.
žalobu v časti o zaplatenie vecnej škody vo výške 334,66 eur zamietol, výrokom VI. konanie v časti o
zaplatenie bolestného vo výške 18.273,50 eur zastavil, výrokom VII. konanie v časti o zaplatenie SSU
vo výške 18.491,- eur zastavil, výrokom VIII. konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 750.000,- eur zastavil a výrokom IX. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania. Rozsudok čo do výrokov V., VI., VII. a VIII. nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2021. Protivýrokom I., II., III., IV. a IX. rozsudku podali žalobkyňa a žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/8/2022-832 zo dňa 27.01.2023 tak, že
rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 19.05.2013 došlo k
dopravnej nehode, ktorú svojim nedbanlivostným konaním zavinil žalovaný, pričom za toto konanie
bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. V dôsledku dopravnej nehody vznikla
žalobkyni škoda na zdraví, pričom tieto skutočnosti ani žiadna zo strán nerozporovala. Súd prvej

inštancie sa najskôr zaoberal nárokom žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 18.536,88 eur. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie súd prvej inštancie sa priklonil k bodovému
ohodnoteniu uvedenému v znaleckom posudku F. G., ktoré je v strede hranice bodového
ohodnotenia podľa položky č. 253 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom nárok žalobkyne na sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa ohodnotenia F. G. uznali aj žalovaný s intervenientom. Výška bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne bola MUDr. Kollárom určená podľa položky

č. 253 zákona č. 437/2004 Z. z. na 910 bodov, vzhľadom na vek poškodenej toto ohodnotenie zvýšil o 20
% na 1.092 bodov. K tejto výške bolo potrebné prirátať aj 30 bodov určených MUDr. Pamulom podľa
položky č. 432a zákona č. 437/2004 Z. z. za jazvy po operáciách. S uvedeným určeným
bodovým ohodnotením súhlasili aj žalovaný s intervenientom. Pri rozhodovaní o prípadnom nároku na
zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. súd

prvej inštancie vychádzal už z prijatej judikatúry (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Cdo 212/2010 zo dňa 29.11.2011), v zmysle ktorej samotná invalidita je len jedným z dôvodov
pre priznanie navýšenia sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda súd musí zdravotný stav žalobkyne
zhodnotiť osobitne a komplexne, pričom dospel k záveru, že po dopravnej nehode sa stav
žalobkyne ohľadom priznanej invalidity zhoršil len nevýrazne. Tiež nezistil, že by žalobkyňa v dôsledku

dopravnej nehody nemohla vykonávať aktivity v takej miere ako pred dopravnou nehodou. Jej invalidita
sa zvýšila len nepatrne, naďalej vykonáva tú istú pracovnú činnosť, 5 mesiacov po dopravnej nehode
sa zúčastnila prednášok a aj spoločenských podujatí (koncert a výlet do Rakúskej republiky). Nielen,
že u žalobkyne teda súd prvej inštancie nezistil predpoklad na priznanie maximálneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, nezistil predpoklad na žiadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,

a preto k navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia nepristúpil. Súd prvej inštancie preto priznal
žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 1.122 bodov. Nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia vzniká na základe lekárskeho posudku, ktorým dôjde k ustáleniu bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto prípade išlo o posudok MUDr. Kollára, ktorý
bodové ohodnotenie ustálil k mesiacu máj 2016. Preto je výška náhrady za jeden bod 17,66 eur

podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o ustanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 zo dňa 18.05.2016. Žalobkyňa tak
má nárok na náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.814,52 eur (1.122
bodov x 17,66 eur = 19.814,52 eur). Intervenient v priebehu konania uhradil žalobkyni náhradu sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 19.284,72 eur. Žalobkyňa tak má ešte nárok na rozdiel medzi

priznanou výškou náhrady sťaženie spoločenského uplatnenia a vyplatenou sumou. To predstavuje
sumu 529,80 eur (19.814,52 eur - 19.284,72 eur = 529,80 eur). Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu 529,80 eur a zároveň vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v
omeškaní, priznal žalobkyni popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. odo dňa uplatneného žalobkyňou v záverečnej
reči, teda úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,80 eur od 08.09.2021 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie nárok žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
zamietol. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal nárokom žalobkyne na nemajetkovú ujmu vo výške
747.000,- eur. Ako žalovaný, tak aj intervenient uznali nárok žalobkyne na náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur jej úhradou a nepodaním odvolania proti skoršiemu rozsudku
súdu prvej inštancie (prvým v poradí) do tohto nároku. Určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetom voľného
uváženia súdu. Z rozhodovacej praxi okresných súdov súd prvej inštancie zistil, že
žalobkyňou žiadaná výška náhrady nemajetkovej ujmy 747.000,- eur je v neprimeranej výške, nakoľko

súdy pri náhrade nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby priznávajú náhrady vo výške maximálne
do 30.000,- eur a zásah do práva žalobkyne, je oproti zásahu do práv osôb, ktorým bola usmrtená blízka
osoba neporovnateľne nižší. Súd prvej inštancie nemal preukázaný ani rozsah zásahu do vážnosti a
dôstojnosti žalobkyne. Žalobkyňou žiadaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je v neprimeranej výške ajv porovnaní s prípadmi poškodenia zdravia. Súd prvej inštancie nepopieral nárok žalobkyne na náhradu
nemajetkovej ujmy a to, že do jej práv na život a zdravie bolo negatívne zasiahnuté
už len tým, že si musela prejsť dopravnou nehodou, na základe ktorej bola blízko smrti a musela

absolvovať mnohé liečenia, ošetrenia a rehabilitácie, čo by nepriaznivo vnímala každá fyzická
osoba.Zároveňtakátonegatívnaskúsenosťniejebežnouskúsenosťoukaždejfyzickejosoby.Vzhľadom
na tento nepriaznivý zásah do práv žalobkyne jej súd prvej inštancie priznal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 3.000,- eur. Zároveň nebolo preukázané, že odliv klientov žalobkyne by bol spôsobený
zníženým dôstojnosti žalobkyne. Takisto nebola preukázaná skutočnosť, že by v dôsledku nehody

bolo nepriaznivým spôsobom zasiahnuté do súkromnej alebo rodinnej sféry žalobkyne, žalobkyňa má
ustálený okruh svojich priateľov a obdivovateľov, ktorí ju po dopravenej nehode
neopustili, pomáhajú jej, zaujímajú sa o ňu a udržiavajú s ňou kontakt. V neposlednom rade súd prvej
inštancie opätovne uviedol, že náhrada za fyzické, ale aj psychické zdravotné problémy
(duševná porucha) žalobkyne spôsobené dopravnou nehodou spadajú pod nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia a bolestného a nemožno ich zamieňať s nárokom na náhradu

nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie preto záverom uviedol, že už skôr priznanú výšku náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur, ktorá bola zo strany intervenienta v priebehu konania žalobkyni
vyplatená, považuje za primeranú a vo zvyšnej časti teda jej nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy zamietol. Žalobkyni zároveň nepriznal k priznanej náhrade nemajetkovej ujmy úrok z omeškania,
a to z dôvodu, že žalovaný sa s náhradou nemajetkovej ujmy nemohol dostať do omeškania,

keďže táto výslovne závisí od posúdenia súdu.

3. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania s odôvodnením, že
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa spravuje zásadou úspechu tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná čo do nároku na sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 529,80 eur a neúspešná vo výške 18.007,08 eur. Žalovaný a
intervenient boli úspešný v časti sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 94,30 % (úspech
žalovaného a intervenienta 97,15 % - úspech žalobkyne 2,85 % = 94,30 %). Žalobkyňa bola v rozsahu
100 % úspešná v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu (výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu a

žalobca je úspešný už na základe priznania nemajetkovej ujmy v akejkoľvek výšky, pretože preukázal
porušenie/zásah do svojho práva). Súd prvej inštancie následne od nároku žalobkyne v
rozsahu 100 % odpočítal nárok žalovaného a intervenienta na sťaženie spoločenského uplatnenia v
rozsahu 94,30 %, pričom žalobkyňa by tak mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,70 % (100
% - 94,30 % = 5,70 %). Súd prvej inštancie však vzhľadom na zamietnutie vecnej škody v

prvom rozsudku vo výške 334,66 eur ustálil, že strany sporu majú pomerne rovnaký čiastočný úspech
v konaní, a preto rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku, výroku V. o trovách konania podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho

zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že napadnutý výrok je nesprávny, a to z dôvodu, že
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K posúdeniu nároku na náhradu trov konania, v časti posúdenia úspechu
týkajúceho sa nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa uviedla, že toto nepovažuje
za správne s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade konania o nároku na sťaženie spoločenského

uplatnenia išlo o konanie, kde výška plnenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala, plne závisela od
úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania, čo zakladá dôvod súdu na priznanie náhrady trov konania
žalobkyne v plnej výške. Žalobkyňa má za to, že len mechanické porovnanie celkovej žalovanej sumy
a sumy, ktorej zaplatenie súd uložil žalovanému (teda podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne
vo veci, ergo porovnaním toho, čo žalobkyňa žiadala s tým, čo jej bolo súdom v peňažnom vyjadrení

priznané) nie je vzhľadom na povahu uplatneného nároku (SSU) správne. Poukázala aj na samotné
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 6Co/8/2022-832 zo dňa 27.01.2023, ktorého
právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný, v zmysle ktorého v prípade náhrady za bolesť, za
sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy, je potrebné považovať žalobkyňu za úspešnú
aj vtedy, ak bola úspešná aspoň v základe uplatneného nároku, vzhľadom na to, že samotná výška

plnenia závisela od znaleckého posudku, či úvahy súdu. Ďalej uviedla, že súd prvej
inštancie priznal žalobkyni pôvodným rozsudkom sumu 793,72 eur s príslušenstvom, nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- eur a napadnutým rozsudkom ešte žalobkyni priznal nárok na
náhradusťaženiespoločenskéhouplatnenia vovýške529,80eurspríslušenstvom.Napriekskutočnosti,že súd prvej inštancie priznal žalobkyni ňou uplatnené nároky, čo do ich základu, žalobkyni nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie úspech žalobkyne v podstate
identicky ako v pôvodnom rozsudku posúdil iba mechanickým porovnaním celkovej žalovanej sumy

a sumy, ktorej zaplatenie súd uložil žalovanému, žalobkyňa má za to, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie bol vydaný bez rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu. Zároveň poukázala
na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku a tiež na uznesenie Ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS/56/2017 zo dňa 08.02.2017. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k otázke náhrady trov
konania v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu, eventuálne od znaleckého

dokazovania, zaujala súdna prax jednoznačné právne stanovisko (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.6.2017,
sp. zn. 14Co/100/2017). Súd prvej inštancie preto podľa žalobkyne nesprávne právne posúdil vec,
vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, kde výška plnenia plne
závisela od posúdenia súdu a znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie mal preto priznať žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odlišné posúdenie náhrady trov konania súdom prvej

inštancie má za následok porušenie princípu právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní (nález
Ústavného súdu SR zo dňa 21.11.2017, sp. zn. III. ÚS 289/2017). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
výrok V. zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Intervenient vo vyjadrení zo dňa 20.09.2023, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s

tvrdením žalobkyne, že súd musí vždy rozhodnúť o priznaní náhrady trov žalobkyni, pokiaľ výška závidí
od úvahy súdu či znaleckého posúdenia nesúhlasí, pričom v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie
Ústavného súdu III. ÚS 474/2018 zo dňa 26.05.2020, v zmysle právneho názoru ktorého, aj v takýchto
prípadoch je plne ústavne konformný postup podľa § 255 CSP a rozhodnutie podľa pomeru
úspechu či neúspechu jednotlivých strán v konaní, aj keď rozhodnutie záviselo od znaleckého

posudku či úvahy súdu. Obidva postupy súdu sú tak ústavne konformné a pri rozhodovaní, ktorý z týchto
postupov bude náležitejší, bude záležať na konkrétnych osobitostiach daného prípadu. Podľa názoru
intervenienta, prejednávaný prípad má množstvo špecifických čŕt, ktoré nie je možné bežne pozorovať
v iných veciach, a preto má za to, že práve tieto okolnosti sú takého charakteru, ktoré by mohli vyústiť
do rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že žalobkyni ich náhradu súd neprizná. Intervenient vo

svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa by nemala mať nárok na náhradu trov konania z dôvodov
bezprecedentnejvýškyuplatnenejnemajetkovejujmyvsume1.500.000,-eur(zjavnézavineniedrvivého
neúspechu žalobkyne), späťvzatia časti nemajetkovej ujmy v sume 750.000,- eur bez uvedenia dôvodu,
späťvzatia časti bolestného v sume 13.766,- eur z dôvodu, že bolo uhradené viac ako rok pred
podanímžaloby,zamietnutiaceléhonárokunamimoriadnezvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia

uplatneného podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., zamietnutia vecnej škody vo výške 334,66 eur
s prísl., zamietnutia úrokov z omeškania zo sumy 750.000,- eur vo výške 5,05 % od 29.04.2015 do
28.04.2021 (v sume 227.250,- eur). Neúspech žalobkyne v uvedených bodoch nebol spôsobený ani
úvahou súdu a ani nebol v dôsledku znaleckého posúdenia, išlo iba o nesprávny právny názor žalobkyne
a späťvzatia časti žalovaných nárokov, ktoré procesné zavinila žalobkyňa bez pričinenia žalovaného

resp. intervenienta. Z tohto dôvodu je intervenient názoru, že vyššie uvedené by malo mať vplyv aj na
rozhodnutie o trovách konania, a to v neprospech žalobkyne. Pri zodpovednom posúdení procesného
úspechu, resp. neúspechu strán konania je potrebné rozdeliť, ktoré nároky boli priznané a ich výška
závisela od úvahy súdu (nemajetková ujma), resp. od znaleckého posúdenia (bolestné a SSU) a
naopak, ktoré nároky boli zamietnuté z dôvodu právneho posúdenia resp. zastavené z

dôvodu rozhodnutia žalobkyne. Opätovne poukázal na právoplatne zamietnuté nároky, resp. čiastočne
zastavené konanie, ktoré si žalobkyňa pôvodne uplatnila v žalobe a tiež dodal, že žalobkyňa
nesprávne uplatnila aj úroky z omeškania, nakoľko jednak okolnosti predsúdneho správania žalobkyne
neumožňovali žalovanému vysporiadanie jej nárokov a jednak žalovala nároky, ktoré sú závislé
od úvahy súdu , t. j. výška takejto náhrady je známa až po rozhodnutí súdu. Z novšej judikatúry je zrejmé,

že do pomeru úspechu, resp. neúspechu sa má započítať aj vyčíslený zamietnutý úrok z omeškania.
Zváženie uplatňovania úroku z omeškania je na právnom posúdení žalobkyne a žalobkyňa aj
nesie zodpovednosť za nesprávne uplatnenie či späťvzatie. Takéto konanie žalobkyne,
ktorá neustále zotrvávala na úhrade súm, ktoré sú vopred odsúdené na zamietnutie, musí mať vplyv
aj na rozhodnutie o trovách konania. Rovnako právoplatne zamietnuté zvyšné základné sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 6.193,60 eur, čo je tiež nutné zohľadniť ako neúspech žalobkyne,
pričom nie je možné tvrdiť, že nemohla vopred poznať výsledok znaleckého dokazovania, keď sama
doložila súkromný znalecký posudok MUDr. Kollára, ktorý náhradu znížil z 1500 bodov na
1092 bodov a napriek tomu nepochopiteľne zotrvávala pri nároku za sťaženie spoločenského uplatneniana pôvodne uplatnených sumách. Intervenient má preto jednoznačne za to, že nárok v tejto časti bol
zamietnutý pre nesprávne právne posúdenie žalobkyne, a teda neúspech v týchto častiach nezávisel
od úvahy súdu a ani od výsledkov znaleckého dokazovania, t. j. procesný neúspech žalobkyne zavinila

sama, čo musí mať odzrkadlenie v rozhodnutí o trovách konania. Intervenient sa napriek tomu, že mal
za to, že v časti náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP odvolanie podané nebolo, nad
rámec vyjadril aj ďalším nárokom. Špecifické postavenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania má časť
bolestného vo výške 4.507,50 eur, ktoré si žalobkyňa nikdy mimosúdne neuplatnila a o existencii
tohto nároku sa žalovaný a intervenient dozvedeli až z podanej žaloby, kde bol prvýkrát doložený

znalecký posudok MUDr. Pamulu. Bolestné vo výške 13.766 eur si totiž žalobkyňa mimosúdne uplatnila
a bolo jej aj mimosúdne uhradené. Zvyšných 4.507,- eur za bolestné intervenient uhradiť nemohol,
nakoľko o existencii tohto nároku sa dozvedel až z podanej žaloby. Uvedené konanie žalobkyne
malo za následok znemožnenie žalovanému, resp. intervenientovi vysporiadať nároky žalobkyne mimo
súdneho konania, z tohto dôvodu je na celú vzniknutú situáciu jednoznačne použiteľné ustanovenie
§ 257 CSP, ktoré v osobitných prípadoch umožňuje súdu zohľadniť špecifiká konkrétneho prípadu a

úspešnej strane náhradu trov konania nepriznať (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/57/2021 zo dňa 29.09.2021 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/5/2023 zo dňa 31.01.2023).
Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o sumu 4.507,- eur za bolestné, podľa intervenienta by žalobkyňa nemala
mať nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP. Vo svojom vyjadrení intervenient ďalej zhrnul
procesný úspech žalobkyne (nemajetková ujma vo výške 3.000,- eur - závisela od úvahy súdu, SSU

vo výške 18.491 eur + 793 + 529,80 eur /v časti náhrady trov konania zo sumy 18.491 eur odvolanie
nebolo podané/), pričom jedine tieto sumy boli riadne uplatnené v konaní (okrem súm 793 eur + 529,80
eur, ktoré boli uhradené navyše) a ich priznanie záviselo od úvahy súdu, resp. znaleckého posúdenia.
Žalobkyňa žiadala neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 750.000,- eur (pôvodne
vyčíslenej vo výške 1.500.000,- eur), pričom žalobkyňa sa nemôže alibisticky spoliehať na to, že súd jej

prizná 100 % náhradu trov konania, ak jej prizná aspoň časť náhrady, nakoľko uplatňovanie takýchto
zjavne neprimeraných súm má o. i. za následok zodpovednosť za zrejmý neúspech v prevažnej
časti sporu, t. j. aj v povinnosti zaplatiť trovy konania. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 652/2018 zo dňa 13.02.2020, v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil, že aplikácia
pravidla o plnej náhrade trov konania, ak výsledok závisel od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné

limity, pretože ináč by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie
zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej
a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z
ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v
podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol

úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s
výrazným obmedzením. Z uvedeného nálezu vyplýva, že je potrebné aj v sporoch o náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorých výsledok závisí od úvahy súdu, prihliadať na výsledok sporu čo do výšky, ak
sa žaluje neprimerane vysoká suma. Zdôraznil, že v danom prípade Ústavný súd SR v roku 2020 (nález
z 13.02.2020) považoval za premrštený návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 70.000,-

eur. V prípade žalobkyne bolo žalobou ešte z roku 2015 uplatnených 1.500.000,- eur (neskôr po
späťvzatí 750.000,- eur) čo je viac ako 10-násobná suma ako Ústavný súd SR už v roku 2020 považoval
za premrštenú do takej miery, že považoval za správne, aby v takých prípadoch súd rozhodol o náhrade
trov konania podľa pomeru úspechu jednotlivých strán. Záverom intervenient zhrnul, že žalobkyňa bola
úspešná v sume necelých 30.000,- eur, pričom zamietnuté alebo ňou zavinené zastavenia konania boli

v celkovej sume viac ako 1.700.000,- eur, pokiaľ do pomeru úspechu a neúspechu je započítaný
aj vyčíslený a uplatnený úrok z omeškania. Tiež uviedol, že považuje za nesprávne kategorické
trvanie na aplikácii plnej náhrady trov žalobkyni, pokiaľ súd rozhoduje na základe voľnej úvahy alebo
na základe znaleckých zistení (v duchu v minulosti platnej normy § 142 ods. 3 O.s.p.) a prezentovanie
takéhoto postupu ako jediného možného, nakoľko žiadna norma podľa jeho názoru takýto konkrétny

postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania v súčasnosti neustanovuje. Na druhej
strane, práve Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 474/2018 zo dňa 26.05.2020 uviedol ten právny názor,
že aj v takýchto prípadoch je plne ústavne konformný postup podľa § 255 CSP a rozhodnutie podľa
pomeru úspechu či neúspechu jednotlivých strán v konaní, aj keď rozhodnutie záviselo od znaleckého
posudku či úvahy súdu. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže

žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi, resp. tak, že neprizná náhradu trov
konania žiadnej zo strán.6. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení zo dňa 16.10.2023 k vyjadreniu intervenienta zo dňa
20.09.2023 uviedla, že intervenient sa opätovne rovnakými argumentami snaží spochybňovať nárok
žalobkyne na náhradu trov konania z dôvodu, že v prevažnej väčšine svojich nárokov nebola úspešná,

keďže si uplatňovala nárok, ktorý výrazne prevyšoval výšku nároku priznávanú súdmi v porovnateľných
veciach. Posúdenie spôsobu priznania náhrady trov konania prezentované intervenientom je nesprávne
s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade išlo o konanie, kde výška plnenia, ktorého
sa žalobkyňa domáhala, plne závisela od úvahy súdu a znaleckého dokazovania. V tejto otázke je
súdna prax ustálená, ktorá je pravidelne interpretovaná v rozhodnutiach všeobecných súdov všetkých

inštancií. Zotrvala na argumentácii, že len mechanické porovnanie celkovej žalovanej sumy a sumy,
ktorej zaplatenie súd uložil žalovanému, nie je vzhľadom na povahu uplatneného nároku (SSU) správne.
Pripomenula, že uvedené potvrdil aj uznesením Krajský súd v Trenčíne č. k. 6Co/8/2022-832 zo dňa
27.01.2023. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017. Súdna prax tak v danom prípade priorizuje úspech v základe
uplatneného nároku pri rozhodovaní o trovách konania pred výškou uplatneného nároku.

Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21.6.2017, sp. zn. 14Co/100/2017. Potrebu priznania plnej náhrady trov konania žalobcom
potvrdzuje aj dôvodová správa k Civilnému sporového poriadku, ktorá v tejto súvislosti
uvádza, cit.: „môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu.

Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že bola porušená
zásadarovnakéhozaobchádzaniaapovinnosťžalovanéhosaospravedlniťpriznanéboli,avšaknáhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.“ Uvedené stanovisko podporuje
aj názor Ústavného súdu SR v jeho uznesení zo dňa 08.02.2017, sp. zn. I. ÚS/56/2017, v ktorom
explicitne konštatoval: „Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej §

142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142
ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok
nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku
zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od

znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej
úpravy.“ Dôvod priorizácie základu uplatneného nároku podľa názoru žalobkyne spočíva v tom, že v
konaniach, kde výška plnenia je plne závislá od úvahy súdu, resp. znaleckého dokazovania, ide o
tzv. nevyčísliteľné spory, pri ktorých žalobca výšku nemajetkovej ujmy v podstate iba predvída, čoho
výsledkom sú častokrát odlišné výroky súdov o výške plnenia. Žalobkyňa je toho názoru, že by nebolo

spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobkyne, aby
svoju ujmu podceňovala iba preto, aby neskôr nemusela hradiť trovy konania. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že pre vyslovenie plnej úspešnosti žalobcu v spore postačuje priznanie aspoň časti uplatneného nároku,
bez ohľadu na jeho výšku, čo potvrdzuje aj súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M
Cdo 14/2009). V tomto smere Najvyšší súd SR odkazuje, že k rovnakým aplikačným a interpretačným

záverom dospel aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutia vydané v konaniach sp. zn. 1
M Cdo 4/2007, 2 M Cdo 3/2006, 3 M Cdo 9/2007, 5 M Cdo 2/2009). Skutočnosť, že
preexponovanie uplatnenej výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemá vplyv na priznanie plnej
náhrady trov konania žalobcovi vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4C/14/2009
zo dňa 05.03.2014, v ktorom žalobkyňa bola úspešná v časti 20 000,- eur, pričom jej žaloba smerovala k

úhrade na pohľad premrštenej peňažnej náhrady vo výške 497.908,78 eur. Napriek uvedenému jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, z dôvodu jej čiastočného úspechu v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania nemôže byť smerodajná výška,
akú žalobca požaduje priznať. S prihliadnutím na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že vzhľadom
na čiastočný úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, kde výška plnenia plne závisela

od posúdenia súdu a znaleckého dokazovania, bolo potrebné priznať žalobkyni nárok na náhradu trov
tohto konania v rozsahu 100%. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa ust. § 390 CSP tak,
že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň navrhla
priznať žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Intervenient vo vyjadrení zo dňa 24.10.2023, k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 16.10.2023 uviedol,
že odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 20.09.2023 k odvolaniu žalobkyne. Dodal, že žalobkyňa vo
svojej argumentácii neustále cituje judikatúru, v zmysle ktorej mal žalobca právo na plnú náhradu
trov konania pokiaľ výsledok sporu, resp. výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu alebo odznaleckého posúdenia. Táto judikatúra však nie je pre účely tohto konania smerodajná, nakoľko sa v
nej riešili úplne iné okolnosti prípadu. V prejednávanom prípade však podľa intervenienta nebol značný
neúspech žalobkyne spôsobený zamietnutím drvivej časti žaloby iba z dôvodu úvahy súdu či znaleckého

posúdenia. Neúspech žalobkyne totižto vyplýva z úplne iných dôvodov ako úvaha súdu či znalecké
posúdenie, a to: bezprecedentná výška uplatnenej nemajetkovej ujmy v sume 1.500.000,- eur (zjavné
zavinenie drvivého neúspechu žalobkyne), späťvzatie časti nemajetkovej ujmy v sume 750.000,- eur bez
uvedeniadôvodu,späťvzatiečastibolestného vsume13.766,-eurzdôvodu,žebolouhradenéviac
ako rok pred podaním žaloby, právoplatné zamietnutie celého nároku na mimoriadne zvýšenie SSU v

sume 12.607,20 eur uplatneného podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. – žalobkyňa nebola úspešná
ani v základe, zamietnutie vecnej škody vo výške 334,66 eur s prísl., zamietnutie úrokov z
omeškania požadovaných z nemajetkovej ujmy zo sumy 750.000,- eur vo výške 5,05 % od
29.04.2015 do 28.04.2021 (v sume 227.250,- eur), právoplatne zamietnuté aj zvyšné základné SSU vo
výške 6.193,60 eur, čo je tiež nutné zohľadniť ako neúspech žalobkyne. Opätovne uviedol, že neúspech
žalobkyne v uvedených bodoch nebol spôsobený ani úvahou súdu a ani nebol v dôsledku znaleckého

posúdenia. Išlo iba o nesprávny právny názor žalobkyne a späťvzatia časti žalovaných nárokov, ktoré
procesne zavinila žalobkyňa bez pričinenia žalovaného, resp. intervenienta. K žalobkyňou uvádzanej
judikatúre intervenient uviedol, že nikde nie je uvedené, že by žalobca mal mať nárok na náhradu trov
konania, ajkeďbolvýrazneneúspešnývdôsledkuskutočnostíspôsobenýchsamotnýmžalobcom,
t. j. mimo úvahy súdu či znaleckého posúdenia. Nakoniec pokiaľ ide o preexponovanú uplatnenú výšku

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žijúcej osoby (1.500.000,- eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške
750.000,- eur) žalobkyňa „nesporne vyvodzuje" na základe rozhodnutia OS Topoľčany č. k. 4C/14/2009
zo dňa 05.03.2014, že žalobca má mať vždy nárok na 100 % - nú náhradu trov konania, ak mu bude
aj z nezmyselne prehnanej sumy súdom priznaná aspoň malá časť. Týmto rozhodnutím OS Topoľčany
z roku 2014 sa žalobkyňa snaží vyvrátiť právny názor Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. IV. ÚS

652/2018 z 13.02.2020, na ktorý intervenient opakovane poukazoval. Z uvedeného nálezu ústavného
súdu vyplýva, že je potrebné aj v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorých výsledok závisí od
úvahy súdu, prihliadať na výsledok sporu čo do výšky, ak sa žaluje neprimerane vysoká suma. Záverom
zopakoval, že žalobkyňa bola úspešná v sume necelých 30.000,- eur, pričom zamietnuté alebo ňou
zavinené zastavenia konania boli v celkovej sume cca 1.000.000,- eur, pokiaľ do pomeru úspechu a

neúspechu počítame aj vyčíslený a uplatnený úrok z omeškania. Opätovne odkázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 474/2018 zo dňa 26.05.2020 a navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, že zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi,
resp. tak, že neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán.

8. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. o náhrade trov konania je potrebné podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdiť .

10. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. o náhrade trov konania. Výroky
I., II., III. a IV. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací
súd nepreskúmaval.

11. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

13. Odvolací súd sa s poukazom na podané odvolanie žalobkyne, jeho rozsah i odôvodnenie, zaoberal
vznesenými námietkami, ktoré vzhliadol ako dôvodné s tým, že i napriek svojim záverom,ktoré uviedol nižšie, nebolo možné v tejto časti napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť
z nasledujúcich dôvodov:

14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Odvolací súd v tomto smere opakovane poukazuje na svoje odôvodnenie v pôvodnom rozhodnutí
zo dňa 27.01.2023, č. k. 6Co/8/2022-832 zo dňa 27.01.2023, od ktorých záverov sa nemieni odkloniť,
cit.: „pokiaľ ide o náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovú ujmu, tu je
potrebné považovať žalobkyňu za plne úspešnú aj vtedy, ak bola úspešná aspoň v základe

uplatneného nároku vzhľadom na to, že samotná výška plnenia závisela od znaleckého posudku, či
úvahy súdu“. Treba tiež uviesť, že podľa záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/11/2011
zo dňa 11.10.2012 v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje
sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade
treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán sporu, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len

v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú
spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.

17. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému, za účasti intervenienta: Allianz-

Slovenská poisťovňa, a. s., nárok na zaplatenie náhrady škody podľa § 420, § 444, § 449
Občianskeho zákonníka a nárok na nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 29.04.2015 domáhala náhrady škody
vcelkovejvýške750.000,-eur/nárokodôvodnilaztitulubolestného,sťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
nákladov spojených s liečením, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku a nemajetkovú

ujmu/. Doplneným podaním zo dňa 02.07.2015 špecifikovala svoj nárok tak, že žiadala titulom náhrady
škody za ublíženie na zdraví jednorazové odškodnenie bolesti vo výške 18.273,50,- eur, sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 37.821,6,- eur, nemajetkovú ujmu vo výške 1.500.000,- eur
a náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 334,66,- eur. Súčasne pripojila znalecký
posudok MUDr. Mariána Pamulu č. XXX/XX zo dňa 12.3.2015. V predmetnej veci si tak žalobkyňa

uplatnila viacero čiastkových nárokov, preto odvolací súd posudzoval pri rozhodovaní o náhrade trov
konania poukazom na pomer úspechu a neúspechu, jednotlivé nároky nasledovne:

18. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody titulom bolestného, ktorú čiastku si
vyčíslila na sumu 18.273,50,- eur. Intervenient v písomne podanom vyjadrení zo dňa 30.12.2015

uviedol, že sumu vo výške 11.834,- eur dňa 03.03.2014 a sumu vo výške 1.932,- eur dňa 24.03.2014
žalobkyni zaplatil a po doručení žalobného návrhu doplatil aj zvyšnú sumu, a to dňa 27.11.2015
vo výške 4.507,50,- eur. O späťvzatí tohto nároku, na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne,
rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 145 CSP, a to rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo
dňa 29.06.2021, č. k. 6C/221/2015-699, výrok VII. rozhodnutia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že časť

nároku bol zaplatený ešte pred podaním žaloby a zvyšná časť vo výške 4.507,50,- eur po podaní žaloby.
Je teda zrejmé, že žalovaný nárok uznal v priebehu konania. Nakoľko žalobkyňa bola úspešná čo do
základu predmetného nároku na bolestné, patrí jej v tejto časti náhrada trov konania vo výške 100 %.

19. V časti uplatneného nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výška

závisela od znaleckého posudku, čo do právneho základu mala žalobkyňa plný úspech a v zmysle
zásadyúspechubyžalobkynivovzťahukžalovanémuaintervenientovipatrilaplnánáhradatrovkonania
z výšky prisúdenej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia, teda v rozsahu 100 %. Ani skutočnosť, že
zo strany žalobkyne došlo v priebehu konania v uvedenej časti k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nemala
vplyv na posúdenie veci, pretože k nemu došlo čo do časti žalovanej výšky uplatnenej náhrady sťaženia

spoločenského uplatnenia, a nie čo do základu uplatneného nároku ako i skutočnosť, že intervenient
v priebehu konania časť žalovanej sumy zaplatil.20. V časti uplatneného nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa celkom
zjavne neúspešná, preto v tejto časti patrí žalovanému a intervenientovi plná náhrada trov konania
v rozsahu 100 %.

21. Žalobkyňa si uplatnila vecnú škodu vo výške 334,66,- eur, ktorý nárok súd prvej inštancie ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol. V tejto časti tak boli úspešní žalovaný a intervenient v rozsahu
100 %.

22. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13
Občianskeho zákonníka bol závislý na úvahe súdu, keď posúdením konkrétnych skutkových okolností
dospel k záveru, že základ nároku je daný, pričom výšku posúdil na základe vykonaného
dokazovania vychádzajúc z individuálnych okolností daného prípadu. V tejto časti bola žalobkyňa plne
úspešná a to v rozsahu 100 %, keď priznaná výška závisela od úvahy súdu. I keď zo strany žalobkyne
došlo v priebehu konania v uvedenej časti k čiastočnému späťvzatiu žaloby, tento úkon nemal vplyv

na posúdenie veci, pretože k nemu došlo čo do časti žalovanej výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy, nie čo do základu uplatneného nároku. Neúspech žalobkyne bol v časti uplatnených úrokov
z omeškania z nemajetkovej ujmy, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalovaný sa s náhradou nemajetkovej ujmy nemohol dostať do omeškania, keďže táto výslovne
závisela od úvahy súdu, teda úspešný bol žalovaný a intervenient v rozsahu 100 % .

23. Jednotlivé nároky žalobkyne, a to bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, a nemajetková
ujma, boli čo do základu uplatnené opodstatnene a určenie samotnej výšky plnenia bolo nepochybne
primárne závislé od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu tak, ako to odvolací súd už vyššie uviedol.
Znalecký dôkaz v danej veci /znalci z odboru zdravotníctva/ bol vykonávaný nie preto, aby bol zistený

samotný základ nároku žalobkyne, ale aby bola zistená výška nároku. Ako vyplýva z vyššie uvedených
skutkových okolností, posúdiac jednotlivé čiastkové nároky žalobkyne s vyjadrením jej pomeru úspechu
a neúspechu, dospel odvolací súd k záveru, že pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného,
zaúčastiintervenientajerovnaký,pretorozhodnutiesúduprvejinštancie,ikeďzinýchdôvodov,odvolací
súd v napadnutej časti, výroku V. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmaval odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol správne,

avšak podľa názoru odvolacieho súdu z iných dôvodov, čo v konečnom dôsledku nebolo podkladom pre
zmenu napadnutého rozhodnutia . V odvolacom konaní bola tak úspešná žalobkyňa, ako i žalovaný
a intervenient – teda čiastočný úspech a neúspech, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.