Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoIné práva a slobody

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123012746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7123012746.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
28. decembra 2023, v trestnej veci proti A. B., obvineného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu
Košice sp.zn. 0T/302/2023 - 51 zo dňa 7.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr.por. zamieta sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Košice uznesením sp.zn. 0T/302/2023 - 51 zo dňa
7.11.2023 podľa § 348 ods.1 písm. a) Tr.por., § 241 ods.1 písm. b) Tr.por., § 214 ods.1 Tr.por. postúpil
trestnú vec vedenú na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 0T/302/2023 proti obvinenému A. B., nar.
X.XX.XXXX v C., trvale bytom D., C. XXX/XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 4.11.2023 v čase okolo 02:50 hodiny v E. F. X D. G. H. – I. J. K. J. L., J. M. M. G. N. XXX D. C. sa po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov vyhrážal svojej družke O. M. so slovami, že jej odreže
hlavu a poláme jej ruky a nohy a že ju dá niekomu zbiť, aby si nešpinil ruky, čím u poškodenej vyvolal
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

Okresnému úradu Košice, lebo nejde o trestný čin, ale tento skutok by mal Okresný úrad Košice
prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok okresný prokurátor do zápisnice o výsluchu podal sťažnosť. V písomných dôvodoch

sťažnosti uviedol:

V označenej trestnej veci bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II dňa 07.11.2023 podaná
sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Košice sp. zn. 0T/302/2023 zo
dňa 07.11.2023, ktorým podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bola vec trestného stíhania
vedeného voči A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona postúpená, pretože skutok nie je trestným činom, ale tento skutok by mal Okresný úrad Košice
prejednať ako priestupok.

Trestné stíhanie voči A. B. bolo vedené na tom skutkovom základe, že dňa 04.11.2023 v čase okolo
02:50 hodiny D. E. F. X D. G. H. - I. J. K. J. L., J. H. M. M. G. N. XXX D. C. sa po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov vyhrážal svojej družke O. M. so slovami, že jej odreže hlavu a poláme jej

ruky a nohy, a že ju dá niekomu zbiť, aby si nešpinil ruky, čím u poškodenej vyvolal dôvodnú obavu o
svoj život a zdravie.Sudca pre prípravné konanie svoje rozhodnutie v podstate dôvodil tým, že konaním obvineného nedošlo
u poškodenej k vzniku dôvodnej obavy, resp. že by mohol prezentované vyhrážky realizovať. Dôvodná

obava u poškodenej nemala byť reálne daná.

S vyššie prezentovaným záverom súdu sa nemožno stotožniť, keďže vychádza zo zlého právneho
posúdenia skutkových okolností zistených v rámci skráteného vyšetrovania.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu nebezpečného vyhrážania dopustí ten, kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Rozhodnutie, či ide o trestný čin alebo len o priestupok závisí od posúdenia konkrétnych skutkových
okolností, a to aj s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív). V súvislosti s
posudzovaním vyššie uvedenej hranice závažnosti je potrebné brať do úvahy aj to, či ide o ojedinelý
skutok páchateľa, ktorý nie je sám osebe podstatne závažný (vtedy by mal byť skôr posúdený ako

priestupok) alebo ide o opakovaný čin páchateľa (vtedy by mal byť skôr posúdený ako trestný čin),
pretože opakovaným páchaním takéhoto konania sa zvyšuje pravdepodobnosť páchateľovho ďalšieho
pokračovania v tejto činnosti a z nej následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu alebo
iných závažnejších trestných činov.

Následkom trestného činu nebezpečného vyhrážania je pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá musí byť
vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia.
Pôsobenie vyhrážky ako následku musí byť také, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia
tejto vyhrážky. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky možnosť
vzbudenia dôvodnej obavy, teda postačí možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava

naozaj vznikla.

K vyššie prezentovanému právnemu záveru vo vzťahu k tomu, že postačuje „len“ možnosť vzbudenia
dôvodnej obavy dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku pod sp. zn. 1Tdo/9/2020 zo dňa
28.07.2021, kde uviedol, že „nie je potrebné, aby takáto obava skutočne vznikla, stačí možnosť vzniku

takejto dôvodnej obavy. Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú
obavu, treba prihliadať na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky, na fyzické a
charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, na
ich vzájomný vzťah, ako sa páchateľ pri vyhrážaní správal, či mal v rukách nejaký predmet alebo zbraň
a pod.“ K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení pod sp. zn. 4 Tdo

34/2017 zo dňa 13.06.2017, keď uviedol „Uvedená skutková podstata (prečin nebezpečného vyhrážania
- poznámka) vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto
obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej
naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako
vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý

vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.“

V kontexte vyššie uvedeného a už ustáleného právneho záveru vo vzťahu k predmetnému trestnému
činu, neobstojí argumentácia sudcu pre prípravné konanie, že neboli naplnené všetky znaky trestného
činu nebezpečného vyhrážania, keďže konaním obvineného nedošlo u poškodenej k vzniku dôvodnej

obavy, žeby mohol prezentované vyhrážky aj realizovať. Vzhľadom na povahu samotných vyhrážok
obvineného smerovaných poškodenej (že jej odreže hlavu a poláme jej ruky a nohy, a že ju dá niekomu
zbiť,abysinešpinilruky),nemožnoprijaťinýzáverakoten,žetaktonaformulovanéavyslovenévyhrážky
sú jednoznačne objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu.

Taktiež nemožno opomenúť minulosť obvineného, ktorý už bol právoplatne odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania voči svojej družke (O. M.), pričom skutku uvedenom v obžalobe sa mal
dopustiť práve v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Zároveň obvinený už bol trikrát
priestupkovo postihnutý (15.08.2022, 22.05.2022 a 01.01.2022), kedy opakovane spáchal priestupokproti občianskemu spolunažívaniu, a to tým spôsobom, že sa slovne vyhrážal poškodenej O. M. (opäť
rovnaká poškodená), pričom v dvoch z uvedených prípadov, poškodenú aj fyzicky napadol. Aj predošlé
správanie obvineného, ktorý opakovane slovne, ale aj fyzicky, napáda svoju družku O. M., je potrebné

zohľadniť pri posudzovaní závažnosti konania obvineného v tomto konaní, čo nebolo zo strany súdu
vzaté do úvahy. Práve aj priestupková a trestnoprávna minulosť obvineného má za následok to, že
nebude možné konanie obvineného popísané v skutku obžaloby považovať za priestupok, ale je
nevyhnutné prijať záver o tom, že pôjde o trestný čin.

V neposlednom rade nemožno opomenúť tú skutočnosť, že poškodená (vzhľadom na priestupkovú
a trestnú minulosť obvineného) bola už viackrát (5-krát) vystavená slovným vyhrážkam zo strany
obvineného (v dvoch prípadoch došlo aj k fyzickému napadnutiu), preto nemožno len jej samotné
vnímanie vyhrážok, resp. jej vnímanie dôvodnej obavy, považovať za smerodajné pri posudzovaní toho,
či vyhrážky obvineného boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, a to aj z dôvodu, že pri zohľadnení
spoločnej minulosti obvineného a poškodenej môže byť miera vnímania nebezpečnosti vyhrážok u

poškodenej značne posunutá.

VzhľadomnavyššieuvedenénavrholKrajskémusúduvKošiciachpodľa§194ods.1písm.b)Trestného
poriadku zrušiť sťažnosťou napadnuté uznesenie a vrátiť vec sudcovi pre prípravné konanie na nové
konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Sudca pre prípravné konanie po vypočutí obvineného a poškodenej počas rozhodovania o nevzatí
obvineného do väzby správne zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky
na postup podľa § 241 ods.1 písm. b) Tr.por. a § 214 ods.1 Tr.por., teda na postúpenie trestnej
veci obvineného Okresnému úradu Košice, lebo nejde o trestný čin, ale tento skutok by mal iný

orgán prejednať ako priestupok. Vykonané dôkazy v rámci superrýchleho konania vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por., pričom sa náležite vyrovnal so všetkými okolnosťami rozhodnými
pre správne posúdenie predmetnej trestnej veci. Obvinený sa pri svojom výsluchu vyjadril, že v čase
spáchania skutku bol opitý, lebo spoločne s poškodenou popíjali alkohol. Nepamätá si dôvod začatia
hádky, svoje vyhrážky nemyslel vážne, bol v citovom rozpoložení, lebo sa dozvedel, že bude dedko, za

čo je úprimne rád. Poškodená len využila situáciu, lebo vedela, že je v podmienke a zavolala políciu.
Vedela, že jej nijako neublíži. S poškodenou a s ich troma dcérami žijú v zariadení N. – H. D. E. F. X,
pričom sa o nich riadne stará a finančne zabezpečuje. V súlade s výpoveďou obvineného vypovedala
aj poškodená, ktorá uviedla, že nemala a nemá obavu z obvineného. Rovnako sa ho nebála, ani v čase
spáchania skutku. Políciu zavolala, lebo už „mala dosť“ jeho nadávok. Naviac jej prekážalo, a to bol

spúšťací moment, že volala políciu, keď začal vulgárne kričať na dcéru P.. Po tomto incidente obvinený
už v zariadení nebude, lebo bol podaný návrh na vylúčenie zo sociálneho zariadenia. Vo svojej výpovedi
taktiež uviedla, že raz do mesiaca obvinený začne nadávať a vyhrážať sa vtedy, keď má vypité. V závere
svojej výpovede pred sudcom pre prípravné konanie uviedla, že sa ho nebojí, lebo nie je zlý, chodí do
práce a stará sa o rodinu.

Navyše krajský súd dáva do pozornosti, že obvineného na verejné zasadnutie krajského súdu, ktorý
rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice o nevzatí obvineného do
väzby (vec vedená pod sp.zn. 7Tpo/60/2023), sprevádzala jeho družka – poškodená O. M., čo potvrdil
aj intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach.

Zvyššieuvedenýchdôvodovsakrajskýsúdstotožňujesprávnymzáveromsudcupreprípravnékonanie,
vyslovenom v napadnutom uznesení, ktorý po vyhodnotení dôkazov z pohľadu ustanovenia § 10 ods.2
Tr.zák. (tzv. materiálny korektív) dospel k záveru, že závažnosť konania obvineného vzhľadom na
okolnostispáchaniastíhanéhokonaniaajehonásledkyjenepatrnánavyvodenietrestnejzodpovednosti,

pri prečine sa vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v § 10 ods.2 Tr.
zák. – nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Konanie obvineného
nenapĺňalo znaky prečinu nebezpečného vyhrážania u poškodenej aj z pohľadu následku spáchanéhoskutku, nakoľko konanie obvineného (slovné vyhrážky zabitím, odrezaním hlavy a polámaním rúk a nôh)
nevyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život. Poškodená uviedla, že sa ho nebála a políciu
zavolala lebo už „mala dosť“ jeho vyhrážok a najmä preto, lebo vulgárne nadával aj ich dcére P..

Rovnako tak aj zo spôsobu spáchania skutku (vzájomná slovná hádka pod vplyvom alkoholu oboch
zainteresovaných osôb – obvineného a poškodenej) a okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný (oslava
tehotenstva ich spoločnej dcéry) a ktoré znižujú závažnosť prečinu, je možné závažnosť konania
obvineného považovať za nepatrné (tzv. materiálny korektív).

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu sa týkajú:
1) Konania, následku a okolnosti spáchania prečinu. Vyhrážky boli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu,
avšak zo strany obvineného, tak ako to opakovane tvrdil obvinený, rovnako aj poškodená, neboli
mienené vážne.
2) Miery zavinenia a pohnútky. Rovnako neboli zistené iné okolnosti týkajúce sa miery zavinenia a
pohnútky spáchania skutku obvineným, ktoré by zvyšovali nepatrnú závažnosť posudzovaného konania.

Pokiaľ prokurátorove sťažnostné námietky poukazujú na trestnú a priestupkovú minulosť obvineného,
tak táto bez existencie vyššie uvedených kritérií, ktoré spoluurčujú závažnosť prečinu, nemôže viesť
k jednoznačnému záveru, že protiprávne konanie obvineného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/34/2017 poukazuje na iné skutkové
okolnosti ako v prípade obvineného, a to na tom skutkovom základe, že: „obvinený Q. po tom, čo pristúpil
k autu, v ktorom sedel poškodený H. R., ktorý tam chcel zaparkovať, lebo prišiel na uvedenú adresu
na návštevu pani S., začal naňho kričať, či ide jebať hore, urážal ho vulgárnymi nadávkami, kričal po

ňom, že má šťastie, že ich nenašiel v aute spolu, lebo by sa to inak skončilo, až nakoniec pokľakol
na chodník a povedal, že prisahá na pamiatku svojej zosnulej matky, „zajebal by som Vás obidvoch a
rozjebal celé auto, a to urobím keď Vás niekde spolu stretnem, to je jedno na akom mieste“, pričom
myslel poškodeného H. a pani S., a že to nie je len vyhrážka, ale to oznamuje a myslí vážne, pričom si
pritom opätovne pokľakol, čím u poškodeného H. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje

vyhrážky uskutoční, a to aj preto, lebo mu pri tomto vyhrážaní vytrhol kľučku na dverách auta, keď sa
pokúšal násilím otvoriť dvere auta a dostať sa k poškodenému.“

Rovnaká úvaha platí aj vo vzťahu k druhému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Tdo/9/2020 zo dňa 28.7.2021, ktoré rozhodnutie konštatovalo porušenie zákona v prospech

obvineného, ktorý mal spáchať protiprávne konanie so zbraňou na tom skutkovom základe, že: „dňa
21.2.2018 v čase cca o 11:45 hod. v priestoroch podzemného parkoviska H. P., po slovnej hádke s
poškodeným E., J.. T. T., predmetom ktorej bola hádka o parkovanie na vyhradenom parkovisku pre
rodiny s deťmi, obvinený pristúpil k svojmu motorovému vozidlu zn. U. V., EČV: S. B. a z jeho vnútorných
priestorov vybral krátku strelnú zbraň W. XX W. X, výrobné číslo U. T., ktorú má obvinený na základe

zbrojného preukazu č. X. T. v legálnej držbe a držiac túto zbraň v pravej ruke sa otočil smerom k
poškodenému so slovami: „toto si chcel, toto chceš“, po čom poškodený nastúpil do svojho vozidla a z
miesta činu odišiel a následne kontaktoval políciu.“

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie mestského súdu dostatočne jasné,

zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce oporu v zákone, pričom námietky prokurátora uvádzané
v písomných dôvodoch sťažnosti proti uzneseniu mestského súdu nie sú opodstatnené a dôvodné.

Krajský súd dospel na základe uvedených dôvodov k záveru, že sudca pre prípravné konanie rozhodol
zákonne a vecne správne, preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods.1

písm. c) Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.