Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Legerská

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVydržanie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201191
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123201191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
D. E., proti vlastníčke podľa katastra nehnuteľností: F. G.,
H. I., D. E. XXX, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava -

mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so
sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 15Vyd/1/2023-71 zo dňa 7. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa

21.02.2023vzneníjehodoplneniadoručenéhodňa23.06.2023domáhal,abysúdpotvrdilvydržaniejeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele reg. E parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. E.,
a to ku dňu 11.10.1995. Navrhovateľ dôvodil tým, že okolo roku 1970 jeho rodičia odkúpili od manželov
G. lúku v I. nazývanú na J., ktorá bola zapísaná ako parcela XXXX v pkn vl. č. XXX a potom na LV
č. XXXX v k.ú. C. E.. Kúpili ju za približne 10.000,- Kčs a je v ich užívaní až doteraz 52 rokov. Túto
parcelu obhospodarovali navrhovateľovi rodičia aj s navrhovateľom až do ich smrti a po ich smrti až

doposiaľ ju užíva navrhovateľ sám, na základe dohody so spoludedičmi. Z dôkazov môže poskytnúť
len list z knihy majiteľov a užívateľov HTUP, na ktorom sú pozemky vedené na jeho otca A. B., kde sú
označené parcely písmenom Z, ktoré zabrali štátne majetky. Neoznačené si jeho otec ponechal, pretože
choval kravu a mal ešte malé deti. Medzi neoznačenými sa nachádza aj táto parcela č. XXXX.
V doplnení návrhu navrhovateľ uviedol, že túto parcelu jeho rodičia A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX kúpili od F. G.,

H. I., na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorá sa stratila. Nadobúdatelia nevykonali v tom čase vklad
do katastra, a preto ROEP následne pripísal parcelu pôvodnému vlastníkovi, teda F. G.. Jeho rodičia
začali parcelu obhospodarovať, užívali ju až do ich smrti, keď jeho matka zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Od toho dňa pokračuje v užívaní navrhovateľ, ktorý sa o ňu stará nepretržite, dobromyseľne a riadne,
príkladne a poctivo,
a to už viac ako 38 rokov a parcelu mal nadobudnúť vydržaním dňa 11.10.1995. Navrhovateľ k návrhu

pripojil list vlastníctva, informáciu z katastrálnej mapy, pkn. vložku č. XXX pre
k.ú. C. E., evidenčný list vedený na A. B. - otca navrhovateľa, úmrtné listy rodičov a svoj rodný list.1.3. Súd prvej inštancie postupom podľa § 359e ods. 1 CMP skúmal, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, a to nielen

z navrhovateľom predložených listín, ale aj vlastným šetrením (pripojil dedičské spisy
a listiny z archívu), s cieľom overenia navrhovateľových tvrdení. Zistil, že podľa LV č. XXXX pre k.ú.
C. E., je parcela reg. E, parc. č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 7677 m2 evidovaná ako výlučné
vlastníctvo F. G., H. I., D. E. L. XXX - neznámej vlastníčky, zastúpenej Slovenským pozemkovým
fondom. Parcela č. XXXX o výmere 7710 m2 ako M. I. bola vedená v pkn vložke č. XXX pre k.ú.

C. E. ako výlučné vlastníctvo F. G., H. I., D. E. L. XXX s tam uvedenými titulmi nadobudnutia (č.d.
2514/1928,546/1916,1900/1905,2867/1907,1402/1946).Navrhovateľpredložilevidenčnýlistmajiteľov
(užívateľov) pozemkov vedený na A. B., pri ktorom je evidovaná pre k.ú. C. E. - J. aj parcela č. XXXX
o výmere 7710 m2.
Z priložených listín ďalej vyplýva, že otec navrhovateľa A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a zomrel dňa
XX.XX.XXXX, matka navrhovateľa K. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX.

1.4. Po oboznámení sa s obsahom ním vyžiadaných listín (titulov nadobudnutia)
súd prvej inštancie skonštatoval, že sa mu nepodarilo zistiť ďalšie identifikačné údaje
o F. G., H. I., keď táto je v týchto listinách označovaná iba ako F. G., H. I., D. E. L. XXX, resp. len bytom
D. E.. Štátny archív v Trenčíne súdu oznámil, že by sa malo jednať o manželku osoby menom I. G.,

zomr. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, čo však nekorešponduje s obsahom dedičského spisu po I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
E. XXX (spis sp.zn. D 797/58), keď jeho manželkou bola N. G., H. O., a nie F., H. I.. Súd prvej inštancie
zistil, že manželku F. G., H. I. (s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a dátumom úmrtia XX.XX.XXXX)
mal mať I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (spis sp. zn. D 31/66). Poukázal na to, že by sa

mohlo jednať o vlastníčku F. G., H. I. evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX, avšak pri nej okrem mena
(F.), priezviska (G.) a rodného priezviska (I.) nesedí ďalší identifikačný údaj, keď táto je na LV č. XXXX
evidovaná s bydliskom D. E. L. XXX, v tituloch nadobudnutia spornej parcely je vedené bydlisko ako D.
E. L. XXX a v uvedenom dedičskom spise ako D. E. - C. XXX. Poukázal na to, že napokon (v rozpore s
vyššieuvedenýmúdajomzdedičskéhospisupoI.G.,zomr.XX.XX.XXXX)dohľadalnieF.,aleP.G.,H.I.,

nar. XX.XX.XXXX a zomretú XX.XX.XXXX, ktorej manželom bol I. G., zomrelý XX.XX.XXXX (spis D
1153/80). Keďže však tá istá osoba je v dvoch súvisiacich dedičských spisoch označovaná raz ako F.
G., H. I. a raz ako P. G., H. I., čo vyvoláva pochybnosti o tom, či sa skutočne jedná o totožnú osobu a či
skutočne ide o osobu evidovanú ako neznámu vlastníčku dotknutej parcely, súd prvej inštancie uzavrel,
že nakoľko sa nepodarilo jednoznačne identifikovať túto výlučnú vlastníčku, resp. nepodarilo sa ju

nezameniteľne a konkrétne stotožniť, bolo potrebné konať s osobou evidovanou ako výlučná vlastníčka
na LV č. XXXX pre k.ú. C. E. ako s neznámym vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým
fondom.

1.5. Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 359a, § 359c ods. 1, § 359d

ods. 2, § 359e Civilného mimosporového poriadku (CMP) upravujúcich konanie o potvrdení vydržania,
ako aj z ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vydržanie predstavuje originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou
držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania
je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide

totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa
oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným
držiteľom. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené
po celú vydržaciu dobu, sú: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť)
vydržateľa, oprávnená držba o zákonom stanovenú dobu 10 rokov

a uplynutie vydržacej doby.

1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ ako titul, od ktorého vydržanie vlastníckeho práva
k dotknutej parcele odvodzuje, uviedol kúpnu zmluvu približne z roku 1970, ktorá sa stratila a ktorou
mali jeho rodičia A. a K. B. nadobudnúť kúpou za cca 10.000,- Kčs parcelu č. XXXX od predávajúcej

F. G., H. I., resp. od manželov G.. Podľa názoru súdu prvej inštancie však navrhovateľ existenciu
tohto titulu neosvedčil vôbec, keď túto zmluvu bez ďalšieho len tvrdil, a to úplne bez toho, aby uvádzal
konkrétne okolnosti, za akých malo k jej uzatvoreniu dôjsť, čím by sa prípadné tvrdenia o jej existenciijavili dôveryhodnejšie. Na osvedčenie jej existencie nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by sa dalo
logicky vyvodiť či dôvodne dedukovať, že
k jej uzatvoreniu malo dôjsť a že je vôbec možné od takéhoto titulu vydržanie vlastníckeho práva

navrhovateľom odvodzovať. Takéto okolnosti z návrhu a dostupných dôkazov nevyplývajú. Navrhovateľ
na preukázanie tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva jeho rodičmi kúpnou zmluvou, ktorá nebola
však nikdy v čase jej tvrdeného uzatvorenia, resp. po ňom evidovaná, predložil evidenčný list vedený
na jeho otca, v ktorom pri jeho mene je uvedená aj táto parcela č. XXXX. Tento dôkaz však sám
osebe nesvedčí tomu, že mal túto parcelu navrhovateľov otec, resp. obaja jeho rodičia nadobudnúť do

vlastníctva prípadne aj imperfektnou kúpnou zmluvou, nakoľko tento list je evidenčným listom užívateľov
pozemkov. Tento ale bez ďalšieho neosvedčuje, že k prípadnému užívaniu mal jeho otec aj konkrétny
titul, na podklade ktorého by sa mohol domnievať, že parcela mu má po práve patriť. Nie je zrejmé, kedy
a kým konkrétne mala byť táto listina vyhotovená a pre aký konkrétny účel. Z toho, že bol navrhovateľov
otecevidovanýnatomtolisteakoužívateľpozemku(niejejasnéanito,kedybolatátolistinavyhotovená),
podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno dospieť k záveru, že by mal byť aj presvedčený o tom,

že by mu parcela mala aj vlastnícky patriť. Navrhovateľ neponúkol súdu žiadne skutkové okolnosti, na
podklade ktorých by sa javilo jeho tvrdenie o uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorá sa mala (nevedno kde a
kedy približne) stratiť, ako vierohodné. Uviedol len stručne, že bola uzatvorená zmluva, medzi kým, asi
okolo roku 1970 a kúpna cena bola asi 10.000,- Kčs. Neuviedol, kedy konkrétne, za akých okolností, za
akým účelom, kde mala byť zmluva uzatváraná, prípadne kto ju spisoval, či ju niekedy aj videl spísanú,

alebo či o jej existencii vie len z počutia, prípadne čo sa o tejto zmluve v rodine hovorilo, ako mala byť
vyplácaná kúpna cena. V návrhu navyše navrhovateľ uvádza, že jeho rodičia kúpnu zmluvu uzatvorili
s manželmi G. a v doplnení návrhu uvádza, že ju uzavreli len s F. G.. Nie je tak ani celkom ustálené,
kto mal byť predávajúcim spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľ nepredložil za účelom preukázania
existencie tejto zmluvy žiaden dôkaz, napr. aspoň doklad o tom, že bola zaplatená kúpna cena, hoci

sa zmluva nezachovala, prípadne iný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo svedčil tomu, že takáto zmluva
pravdepodobne bola uzatvorená. Ak označil navrhovateľ ako dôkaz výsluch svedkov, ktorí môžu potvrdiť
užívanie parcely, uvedené dôkazy sami osebe nie sú spôsobilé preukázať chýbajúci vydržací titul, ktorý
musí byť preukázaný vždy s určitou mierou istoty na podklade aspoň nepriamych dôkazov, ktoré ale
v súhrne budú logicky viesť k záveru, že tvrdená zmluva s určitým obsahom existovala. Len samotné

užívanie tejto parcely aj po dlhé roky totiž existenciu titulu, na podklade ktorého sa osoba užívania
parcely chopila, nepreukazuje. A aj z tohto dôvodu samotné užívanie parcely na konštatovanie splnenia
podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k nej nepostačuje. Podľa súdu prvej inštancie bolo preto
nadbytočné zisťovanie stanoviska svedkov k užívaniu spornej parcely (aby užívanie parcely potvrdili),
keď bez predloženia dôkazov o tom, že existovala tvrdená zmluva, od ktorej je užívanie a domnelé

vlastnícke právo odvodzované, by len samotné užívanie aj tak neviedlo ku konštatovaniu toho, že k
vydržaniu parcely mohlo dôjsť.

1.7. Súd prvej inštancie uzavrel, že na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva postupom podľa §
359a a nasl. CMP musí byť riadne osvedčené vydržanie vlastníckeho práva nad akékoľvek rozumné

pochybnosti, čo však, vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, splnené nebolo, lebo navrhovateľ svoje
tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti neosvedčil. Keďže nebolo osvedčené
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a vydanie
vyzývacieho uznesenia (§ 359f CMP), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s
ustanovením § 359e ods. 2 CMP zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil

dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 55 CMP.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že vlastnícke právo
k parcele XXXX registra E v k. ú. C. E. v ROEP-e bolo pripísané F. G., H. I. nar. XX.XX.XXXX zomrelej
XX.XX.XXXX č. d. XXX. Poukázal na to, že číslo domu XXX uvedené na pozemkovej knižnej vložke č.
XXX k.ú. C. E. bolo pôvodné číslo domu vlastníkov, ktoré bolo viac krát menené v evidencií obce D. E..

Na dôkaz prečíslovania budov k odvolaniu pripojil List evidencie súpisných čísiel budov z Obce D. E.
identifikátor XXXXXXXX a uviedol, že stotožniť vlastníctvo je možné aj cez číslo parcely XXXX k.u. D.
E.. Ďalej predložil vyjadrenie z nahliadnutia do matrík
s výsledkom dohľadania rodinných vzťahov a relevantný rodokmeň rodiny G. na objasnenie rodinných
väzieb, z ktorého vyplýva, že G. F., H. I. mala manžela G. I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Okrem iných

detí mali aj syna G. G. nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal manželku G. I., rodenú F.
a títo mali spolu deti N., N., I. a J.. Uviedol, že pri prvotných pokusoch
o doriešenie vlastníctva k parcele boli navštíviť G. I., H. F., manželku G. G., ktorý bol syn G. F., H. I.,
ktorá im povedala, že si je vedomá, že predaj parcely XXXX A. B. a manželke K. H. Q. bol uskutočnený.Prítomná ako svedok pri tejto udalosti bola dcéra G. I., N.. Ďalej poukázal na to, že existenciu zmluvy
môžu osobne dosvedčiť: B. N., C. XXX, D. E., PSČ 913 33, dátum narodenia: XX.XX.XXXX a N. R.,
H. G., S., M. L. XXX/X, 91108.

N. A., H. O., D. E. L. XXX, XXXXX, r. č. XXXXXX/XXX a O. P., D. E., C. L. XXX, 91333 zasa môžu
osobne dosvedčiť, že parcelu užíval
A. B. a K. B., H. Q..

2.2. V doplnení odvolania na výzvu súdu prvej inštancie navrhovateľ uviedol, že on splnil všetky

požiadavky vyplývajúce z návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania § 359d, naproti tomu zo
strany súdu prvej inštancie ani jeden krát nebol splnený § 359f tak, aby bolo možné pokračovať v ďalšom
súdnom konaní. Podľa názoru navrhovateľa vyvesenie na úradnej tabuli by nemalo byť len v C. E., ale
aj v D. E., kde sa nachádzajú prípadné dotknuté osoby.

3. Ďalšie písomné podania odvolaciemu súdu neboli doručené.

4. Odvolací súd vec preskúmal v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Z obsahu odvolania navrhovateľa a jeho doplnenia je zrejmé, že navrhovateľ nesúhlasil
s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že nebolo možné jednoznačne identifikovať osobu
vlastníčky evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. E.. Navrhovateľ argumentoval tým, že došlo
k prečíslovaniu domu č. XXX uvedeného v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. C. E.. Nesúhlasil ani
so záverom prvoinštančného súdu o tom, že v konaní nebola preukázaná existencia titulu, od ktorého

navrhovateľ odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – parcele reg. E parc. č. XXXX
zapísanejnaLVč.XXXXvk.ú.C.E..Navrhovateľvyjadrilpresvedčenie,ževdanomprípadebolisplnené
všetky podmienky pre vydržanie vyplývajúce z ust. § 359d CMP.

6. S argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní sa odvolací súd nestotožnil.

7. Civilný mimosporový poriadok (CMP) zákonom č. 68/2021 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2021 zaviedol
konanie o potvrdení vydržania (§ 359a - § 359k CMP) začaté na návrh. Z predmetnej právnej
úpravy je zrejmé, že okrem všeobecných náležitostí má návrh obsahovať osobitné náležitosti (§ 359d
ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie

dôkazov na ich preukázanie. Opísanie rozhodujúcich skutočností má byť v takom rozsahu a do takých
podrobností, aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Navrhovateľ teda v návrhu musí uviesť
skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len subjektívne presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí, ale
dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom)

právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R44/1996).

8. Tvrdenie navrhovateľa, že vec mu patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné; v opačnom prípade je to pre súd nepostačujúce. Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť

(preukázaťrelevantnýmidôkazmi)skutočnosti,zktorýchbezakýchkoľvekpochybnostímožnousúdiť,že
splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, teda, že nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti.
9. V predmetnej veci navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť ohľadne vydržania pozemku kúpnou
zmluvou, o ktorej uvádza, že k jej uzatvoreniu došlo približne v roku 1970, ktorou však navrhovateľ

nedisponuje, pretože sa stratila a ktorou mali jeho rodičia nadobudnúť kúpou za približne 10.000,- Kčs
parc. č. XXXX od predávajúcej F. G., H. I., resp. od manželov G.. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia
týkajúce sa existencie tejto kúpnej zmluvy, čiže kedy konkrétne a za akých okolností malo dôjsť k jej
uzavretiu a konkrétne medzi kým, však navrhovateľ neuvádza. Aj podľa odvolacieho súdu za uvedeného
skutkového stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že za týchto okolností navrhovateľ existenciu

titulu pre vydržanie náležite neosvedčil, pretože kúpnu zmluvu bez ďalšieho len tvrdil, a to úplne bez
toho, aby uviedol konkrétne okolnosti jej uzatvorenia.10. Pokiaľ navrhovateľ na preukázanie tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva kúpnou zmluvou
uzavretou jeho rodičmi, ktorá však nebola nikde evidovaná, predložil evidenčný list vedený na jeho
otca, v ktorom pri jeho mene je uvedená aj parc. č. XXXX, ani táto listina nie je dôkazom o tom, že

predmetnú parcelu mal navrhovateľov otec, resp. obaja jeho rodičia nadobudnúť do vlastníctva, pretože,
ako správne uviedol súd prvej inštancie, evidenčný list je len evidenciou užívateľov pozemkov, avšak
bez ďalšieho nie je osvedčením skutočnosti, že užívateľ v ňom evidovaný disponuje, resp. disponoval
aj konkrétnym titulom, na podklade ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že predmetná parcela
mu má po práve patriť.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne dôvodil tým, že navrhovateľ neuviedol žiadne
skutkové okolnosti, na podklade ktorých by sa jeho tvrdenie o existencii kúpnej zmluvy malo javiť ako
vierohodné. Navrhovateľ argumentoval len tým, že bola uzavretá kúpna zmluva asi okolo roku 1970 a že
kúpna cena bola asi 10.000,- Kčs, avšak neuviedol, kedy konkrétne, za akých okolností a medzi kým
bola predmetná zmluva uzavretá. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že jeho rodičia kúpnu zmluvu uzatvorili

s manželmi G., následne v doplnení svojho návrhu uviedol, že zmluvu uzavreli s F. G.. Z uvedeného
vyplýva, že bezpochyby nebolo napokon ustálené ani to, medzi kým k uzatvoreniu tvrdenej zmluvy malo
dôjsť. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ označil ako dôkaz
svedkov, ktorí mali potvrdiť užívanie parcely, ani tento dôkaz sám o sebe nie je spôsobilý preukázať
chýbajúci vydržací titul, ktorého existencia musí byť preukázaná s určitou mierou istoty, pretože ani

samotné užívanie predmetnej parcely po dlhé roky nepreukazuje existenciu titulu, na podklade ktorého
sa niekto užívania parcely chopí. Samotné nerušené užívanie parcely teda nepostačuje na vyvodenie
záveru o splnení podmienok pre vydržanie podmienok vlastníckeho práva. Za uvedenej skutkovej
situácie sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bez predloženia dôkazov
o existencii tvrdenej zmluvy, od ktorej navrhovateľ odvodzuje vlastnícke právo, by bolo nadbytočné

zisťovanie stanoviska svedkov k užívaniu spornej parcely.

12. Popri vyššie uvedených právnych záveroch o neosvedčení tvrdení navrhovateľa o existencii
titulu, od ktorého vydržanie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti odvodzuje, je potom bez
právnej relevancie jeho námietka ohľadne (ne)stotožnenia výlučnej vlastníčky evidovanej ako neznámej

vlastníčky parcely reg. E parc. č. XXXX zapísanej na
LV č. XXXX v k.ú. C. E., ktorá je predmetom tohto konania

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o potvrdení vydržania sa v zmysle § 359a CMP predpokladá
jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním,

čo však, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, zo strany navrhovateľa nebolo naplnené. V predmetnom
konaní nemohol súd prvej inštancie a ani odvolací súd dospieť k inému záveru, nakoľko ide o konanie,
v ktorom súd skúma len splnenie podmienok, ktoré vyžadujú ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku (CMP). Navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde
majú strany sporu a aj súd väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového

stavu veci. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckehopráva.Vpredmetnejvecinebolomožnévyhovieťnávrhunavrhovateľazdôvodunesplnenia
podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa
§ 359f ods.1 CMP.

14. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie
(§ 387 ods. 2 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení

s § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

(§ 393 ods. 2 CSP ).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.