Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:1615202376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 IČO: 35 807 598 právne zastúpeného spoločnosťou
Advocate s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 IČO: 36 865 141 proti povinnej A. B. C.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. C. E. F. G. X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ulici č. 60 IČO: 37 929 810 pod sp. zn.
EX 42233/2014 o vymoženie 2.102,88 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/3049/2015-34 z 22.3.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že v danej veci mu bola dňa 1.7.2015 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami, na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave č.k. SR 00028/14 z 21.5.2014. Na
základe tejto žiadosti súdneho exekútora mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Po citovaní

ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), ods. 2 a § 243f ods. 1, 3, 4, 5 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie uviedol, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nesplnil. Na základe čoho súd prvej
inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 v spojené s § 243f ods. 4, 5 v spojení s § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody zakotvené v
ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Napadnuté uznesenie
považuje za nepreskúmateľné. Oprávnený bol toho názoru, že novela exekučného poriadku týkajúca sa
doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade
zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ust. § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku odkazuje na fyzickú osobu, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie
sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o úvere na výkon podnikania.
Vzhľadom k uvedenému sa predmetné ust. na dané exekučné konanie nemôže aplikovať, keďže hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o
úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania.
Mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku splnil. Dôkazy osvedčujúce uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie
súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene
obsahu dôkazov. Oprávnený výslovne odmietol posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na
skutočnosť, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na

účel podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý,
a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Skutočnosť, na čo
konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý oprávnený neskúma. Povinná ako dlžník
navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné

použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru,
s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana
nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

3. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou

oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona

a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.13. Podľa § 243f ods. 4, 5 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Vo veci bol v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súd

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na základnú črtu
spotrebiteľských zmlúv a to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru,
ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo oprávneným
preukázané, aby úver poskytol povinnej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tohto účastníka zmluvy. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu

uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič
nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký

konkrétny súvis má výkon podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
uzatvoreniauvedenýnebol.PodľanázoruÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyslovenéhovuznesení
sp. zn. I. ÚS 243/07 „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je

spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“

21. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka od povinnej, ktorou je fyzická osoba - živnostník, na
základe uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní, kde si oprávnený uplatňoval voči povinnej
nárok zo zmenky. V zmysle § 243f Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Novelizáciou Exekučného poriadku,
účinnou od 23. decembra 2015, podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, bola uložená povinnosť
oprávnenému, aby v návrhoch na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznaloprávnenému nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, opísal rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

22. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa

vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe
zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol všetky
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Preto aj v predmetnom exekučnom konaní bol
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda
najneskôr do 22.1.2016.

23. Ak sa chcel oprávnený vyhnúť zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, mal
súdu podľa § 243f ods. 1 doplniť rozhodné údaje, aby súd v súlade s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
moholpreskúmať,čisúdôvodynazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku
alebo je možné v exekúcii pokračovať. Oprávnený zákonom uloženú povinnosť nesplnil, o čom svedčí
obsah jeho podania žurnalizovaného na č. l. 25 spisu adresovaného podľa dátumu vyhotovenia dňa

21.1.2016 súdnemu exekútorovi. Oznámenie oprávneného k vlastnej kauze nebolo exekučnému súdu
doručené v zákonnej lehote jedného mesiaca od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. Okresný súd Košice
II prijal toto oznámenie podľa potvrdenia až 6.4.2016 (č.l. 24). Zmeškanie zákonnej lehoty bolo dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. III. ÚS 111/2020 z 2. apríla 2020 poukázal na svoju skoršiu judikatúru k problematike

posúdenia včasnosti doplnenia návrhu na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a následné zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku pod sp. zn. III. ÚS 415/2018, III. ÚS 752/2016, III. ÚS 564/2016, II. ÚS 615/2016,
II. ÚS 774/2016 a vyslovil, že nie je dôvod na odklon od záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach.
Za ústavne akceptovateľný spôsob rozhodnutia súdu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ústavný

súd označil, že ak oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadkunedoručilvustanovenejlehoteexekučnémusúdu,exekúciasapodľa§243fods.5Exekučného
poriadku zastaví.

24. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 752/2016 z

8. novembra 2016 „Podľa názoru ústavného súdu súd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval
a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods.
5 Exekučného poriadku (hoci ho opomenul citovať) z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol
v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo
exekučnému súdu. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo

potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu,
alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver súdu prvej inštancie,
ženávrhbolopotrebnédoplniťpriamoexekučnémusúdu,považujeústavnýsúdzaústavneudržateľný,a
to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,

oktorejboloprávnenýrozhodnúťvýlučneexekučnýsúd,aniesúdnyexekútor[§243fods.6Exekučného
poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej
starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie
pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci
doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z
právneho záveru súdu prvej inštancie zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov
exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom
požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho
vykonanie. Nad rámec už uvedeného ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu

ochranupodľačl.46ods.1ústavyaniprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1dohovorunie
jezáruka,žerozhodnutiesúdubudespĺňaťočakávaniaapredstavyúčastníkakonania.Podstatouje,aby
postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemádôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.