Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822204309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822204309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. B. F. XX/X, 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. B. F. XX/X, zast.
JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom Prievidza, M. Slovenskej č. 8, proti žalovaným: 1/ H. I., A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. B. F. XX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková,
s.r.o. so sídlom Partizánske, Jesenského č. 231/5, IČO 47239948, 2/ I. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. K. J., L. F. XXXX/XX, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., I. F. XXX/X, žalovaní v 2/ a 3/ rade
zastúpení JUDr. Denisou Hostačnou, advokátkou so sídlom Bratislava, Dunajská ul. č. 4, o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
30. marca 2023 č.k. 15C/45/2022-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/m a j ú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť žalovanej 1/, žalovaným 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou podanou 22.11.2022 navrhli určiť,
že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Prievidza odbore katastrálnom
v katastrálnom území C. D. na LV č. XXXX parc. EKN č. XX záhrada o výmere 962 m2 v celosti a na
LV č. XXXX parc. EKN č. XX/X záhrada o výmere 238 m2 v 2256/5376-inách, patria do dedičstva po
nebohom M. B. nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D., N. F. XXX. V žalobe

uviedli, že nehnuteľnosť v k.ú. C. D. zapísaná na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XX záhrada o výmere
962 m2 je zapísaná na meno H. B., A. O. v celosti, rovnako parcela registra EKN XX/X záhrady o
výmere 238 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve H. B., A. O. v 1128/5376-inách a v 1128/5376-
inách. H. B., A. O. uzavrela dňa 01.12.1993 darovaciu zmluvu, ktorou darovala svojmu synovi M. B.
nar. XX.XX.XXXX podľa čl. II cit. darovacej zmluvy nehnuteľnosti, a to rodinný dom s.č. XXX na parc.č.
XXX v celosti a z pkn parc. č. XX/X podiel 22S6/5376-ín parc.č. XX-XXXXXXX v celosti. Predmetná
zmluva bola býv. B. O. registrovaná rozhodnutím zo dňa 30.12.1993 č.k. RI, V 2718/92. Touto zmluvou

bolo zriadené aj právo bezplatného doživotného bývania v prospech H. B., A. O.. H. B. zomrela dňa
XX.XX.XXXX, po nebohej bolo vykonané dedičské konanie pod č.k, l5D/57/2007, D not 213/2007 a
uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.05.2008 bolo konanie o dedičstve zastavené pre
nemajetnosť, keďže nehnuteľný majetok za života darovala svojmu synovi M. B. - Darovacia zmluvazo dňa 01.12.1992, registrovaná na B. O. pod R I/V XXXX/XX zo dňa 30.12.1992. Obdarovaný M.
B. nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný. Po nebohom sa začalo dedičské
konanie vedené pod č.k. 4D/66/2021 u notára P. L., K. Q. O.. Ako zákonní dediči pripadajú do úvahy

brat G. B. (žalobca 2/), sestra H. I. A. B. (žalovaná l/) deti po neb. bratovi R. B. - synovci A. B. (žalovaný
2/) a synovec A. B. (žalovaný 3/). V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľ zanechal alografický
závet spísaný dňa 12.02.2021, ktorým za dediča celého svojho majetku hnuteľného a nehnuteľného určil
synovca A. B., nar. XX.XX.XXXX (žalobca l/). Vzhľadom na vyjadrenie dedičov H. I., A. B., A. B. a A.
B. (žalovaní 1/, 2/, 3/), že závet neuznávajú, bolo konanie o dedičstve uznesením pod č.k. 4D/66/2021,

Dnot 143/2021 zo dňa 14.12.2021, právoplatné dňa 19.02.2022 prerušené a boli odkázaní, aby v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na Okresný súd Prievidza. H. I., A. B.,
A. B. a A. B. v určenej lehote žalobu na súd nepodali. Darovacia zmluva zo dňa 01.12.1992 registrovaná
ŠN Prievidza pod RI V 2718/92 bola Okresným úradom Prievidza odborom katastrálnym zapísaná len
čiastočne a do katastra nehnuteľností bol na meno M. B. zapísaný rodinný dom s.č. XXX, ktorý bol aj
predmetom dedičstva po poručiteľovi M. B.. Nehnuteľnosti parc. EKN Č. XX, XX/X neboli zapísané na

poručiteľa M. B. a stále sú vedené na mene nebohej H. B., i keď ich darovacou zmluvou darovala svojmu
synovi M. B.. Dedičské konanie po nebohom M. B. bolo ukončené vydaním uznesenia o dedičstve zo
dňa 14.11.2022, právoplatné dňa 14.11.2022. Predmetným uznesením o dedičstve závetný dedič A. B.
nadobudolokreminéhomajetkuajstavburodinnéhodomus.č.XXXnaparc.č.XXXvcelosti.Predmetom
dedičstva neboli nehnuteľnosti EKN parc.č. XX, XX/X k.ú. C. D. a ku dnešnému dňu sú stále vedené na

mene nebohej H. B., A. O.. Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť, tvrdila, že žalobcovia sú oprávnení
vec riešiť mimo sporového konania, a to pred G. Q. D. O. zápisom vlastníckeho práva v prospech M. B.
a následne náhradným dedičským konaním po neb. M. B.. Preto nemajú ani naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ so žalobou nesúhlasili, neboli vlastníkmi sporných
nehnuteľností, tieto neboli zahrnuté ani do dedičského konania po neb. M. B.. Následne v písomnom

vyjadrení namietali svoju pasívnu legitimáciu, preto žiadali žalobu voči nim zamietnuť, neprichádzajú do
úvahy ako dedičia zo závetu, preto sa ich spor netýka. Rovnako nie je aktívne legitimovaný ani žalobca
2/, pretože nositeľom subjektívneho práva je len žalobca 1/.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom žalovaných, listinnými dôkazmi, a to LV

č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. C. D., Darovacou zmluvou z 01.12.1992, uznesením o dedičstve sp.
zn. 15D/57/2007 zo dňa 05.05.2008, závetom zo dňa 12.02.2021, zápisnicou zo dňa 19.05.2022,
písomnými vyjadreniami žalovaných a písomnými vyjadreniami žalobcov, žiadosťou o zápis stavby
z 10.01.2022, zápisnicou o pojednávaní sp. zn. 4D 66/2021 z 19.05.2022, písomným vyjadrením
žalobcov z 20.01.2023, rozhodnutím o registrácii zmluvy, návrhom na registráciu darovacej zmluvy,

výpisom z pzkn. vložky č. XX č. XXX k.ú. C. D., oznámením Okresného súdu Prievidza, odbor
katastrálny z 02.02.2023, spisom OS Prievidza 11D/9/2017, 4D/66/2021, vyhodnotením výsledkov
ktorého, zaoberajúc sa primárne prítomnosťou vecnej legitimácie účastníkov v konaní, žalobu pre jej
nedostatok zamietol. Primárne podľa názoru súdu nie je daný úplný okruh účastníkov konania z hľadiska
hmotnoprávnej vecnej legitimácie. Súdna prax je ustálená v otázke, že ak je viac dedičov, v čase od

smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých
dedičov, prípadne na ich právnych nástupcov. Všetci dedičia musia byť v takejto žalobe označení buď za
žalobcov, alebo za žalovaných. Taktiež platí, že aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov

nehnuteľnosti. V prejednávanej veci žalobcovia síce označili ako sporové strany dedičov po neb. M. B.,
a to jeho brata G. B., sestru H. I., synovca A. B. a synovca A. B., avšak v konaní je potrebné naplniť
aj okruh účastníkov konania po doteraz zapísanom vlastníkovi, a to neb. H. B., v prospech ktorej je
vlastníctvo sporných pozemkov naďalej zapísané. Spor sa jednoznačne týka aj ich právnych záujmov,
pretože ide o vlastnícke právo, ktoré je doteraz evidované na ich právnu predchodkyňu. V čase smrti

H. B. prichádzali do úvahy ako dedičia jej deti M. B., syn R. B., dcéra H. I. a syn G. B.. Znamená to,
že aj títo dedičia musia byť účastníkmi tohto sporu. R. B. však zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po smrti
matky H. B., zomrelej 03.08.2007, preto musia byť vzatý do úvahy aj jeho dedičia a títo sa mali stať
účastníkmi sporu. Významné je z hľadiska dedičskej postupnosti to, že v čase smrti neb. H. B. by
bol dedil jeho syn R. B., ktorý teraz už nežije, preto treba dosadiť na jeho miesto jeho dedičov. Podľa

spisu OS Prievidza sp. zn. 11D/9/2017 po neb. R. B. je jeho dedičom okrem jeho synov A. B. a A. B. aj
jeho manželka S. B., ktorá v spore nie je ani na strane žalobcu ani žalovaného. Z uvedeného dôvodu,
keďže v danej veci nie je naplnený okruh účastníkov z hľadiska hmotného práva, súd prvej inštancie
žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol. Zároveň pre úplnosť konštatoval danosť naliehavéhoprávneho záujmu na podanej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c/ CSP a následne posúdil, že
ďalším dôvodom zamietnutia žaloby by podľa názoru súdu bolo vecné neopodstatnenie určovacieho
nároku. Súd aj v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že považuje darovaciu zmluvu zo

dňa 01.12.1992 v časti darovania pozemkov za neplatnú, a to z dôvodu neurčitého vyjadrenia predmetu
daru s poukazom na čl. I. čl. II a čl. VIII zmluvy a aj z dôvodu, že návrh na registráciu zmluvy ohľadom
pozemkov podaný nebol. V článku II zmluvy sa uvádza, že darkyňa daruje obdarovanému do vlastníctva
rodinný dom č.s. 163 v celosti, na parcele č. M. XXX a pkn. parcelu č. XX/X podiel 2256/5376-ín a parcelu
č. XX záhradu v celosti. V článku I sa však uvádza, že rodinný dom čp. XXX postavený na parc. č.

M. XXX, ktorá bola zameraná geom. plánom SG v Prievidzi č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 13.09.1988.
Novoutvorená parcela má výmeru 482 m2 a bola vytvorená zlúčením dielov 1, 2, 3 z pzkn. Parc.č.
XXXX/X, XX/X, XX. Z pozemku parc. č. XX vlastnila H. B. X/XX-XX a X/XX-XX, nadobudla dedením
podľa D 290/84-13. Z nehnuteľnosti parc. č. XX/X vlastnila 1128/5376-ín, rovnaký podiel zdedila podľa D
290/84-13. Z pozemku parc. č. XXXX/X nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel. V článku VIII sa uvádza,
že zmluva nadobudne účinnosť dňom jej registrácie na B. K. D. O., ktorým dňom prechádza vlastnícke

právo na obdarovaného. Obdarovaný berie na vedomie, že v EN bude vykonaný zápis vlastníckeho
práva iba na rod. dom č.p. XXX, pretože vlastníctvo k pozemku parcele č. EN XXX bude možné zapísať
ažpovysporiadanídielu1zparcelyč.XXXX/Xazparceluč.XX/X.Podľanázorusúduurčeniepozemkov
v predmetnej darovacej zmluve bolo urobené neurčito a nezrozumiteľne. Obdarovaná bola výlučnou
vlastníčkou parcely č. XX k.ú. C. D., k parcele č. XX/X mala spoluvlastnícky podiel 1128/5376-ín a

1128/5376-ín a z parcely č.XXXX/X nevlastnila žiaden podiel. Pokiaľ bol rodinný dom identifikovaný ako
dom postavený na parcele EN č. XXX, táto parcela existovala len „technicky“ na základe vyhotoveného
geometrického plánu zo dňa 13.09.1988, č. XXX - XXX - XXX - XX. V zmluve sa uvádza, že obdarovaná
daruje tento dom a podiely v pzkn. parcele č. XX/X, ako i parcelu č. XX záhradu v celosti, avšak v bode
VIII. Zmluvy sa uvádza, že obdarovaný berie na vedomie, že zápis vlastníckeho práva bude vykonaný

len pre rodinný dom, pretože vlastníctvo k pozemku parcele č. EN XXX bude možné zapísať až po
vysporiadaní dielu 1 z parcely č. XXXX/X a tiež dielu 2 z parcely č. XX/X. Taktiež návrh na zápis v
evidencii nehnuteľností sa týkal len rodinného domu a rovnako je preukázané, že návrh na registráciu
zmluvy sa týkal len darovacej zmluvy ohľadom rodinného domu - č.l. 63 spisu. Z uvedeného je zrejmé, že
účastníci darovacej zmluvy nepochybne vyjadrili vôľu prevádzať rodinný dom s tým, že pozemky budú

prevedené neskôr po dodatočnom vysporiadaní časti pozemku pod rodinným domom. Teda, jednak
vyjadrenie predmetu prevodu ohľadu pozemku nie je jasné a určité, keď sa najskôr uvádza parcela
EN č. XXX a následne len parcely č. XX/X a parcela č. XX, vzápätí na to sa navrhuje registrovať len
rodinný dom. Ďalej sa uvádza, že obdarovaný berie na vedomie, že zápis pozemkov bude možné až
po vysporiadaní dielu 1 z parcely č. XXXX/X, z ktorej darkyňa nevlastnila žiaden podiel, a teda táto

časť parcely č. XXX bola „tvorená“ z cudzieho pozemku, čo skôr nasvedčuje odkladacej podmienke.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti súd považuje vyjadrenie predmetu prevodu v zmluve za zmätočné a
nejasné. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka považuje súd zmluvu v tejto časti za neplatnú. Faktom
však zostáva, že aj návrh na registráciu zmluvy sa týka len rodinného domu. V konaní tiež podľa názoru
súdu prvej inštancie bolo preukázané, že predmetná darovacia zmluva ohľadom pozemkov nebola daná

na zápis do katastra nehnuteľnosti a podľa vyjadrenia príslušného katastrálneho úradu zmluvu nie je
možné ju zapísať pre zmeny, ktoré nastali. V zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom,
je zmluva účinná registráciou. Podľa § 47 ods. 3 ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Návrh na registráciu zmluvy

ohľadom pozemkov nebol podaný vôbec, preto platí zo zákona domnienka, že účastníci od zmluvy
odstúpili. Aj z tohto dôvodu nie je možné žalobe vyhovieť, pretože neb. M. B. predmetné pozemky platne
nemohol nadobudnúť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), tiež § 47 ods. 2,
3 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. O nároku žalovaných 1/, 2/ a 3/ na náhradu trov

konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli žalovaní
plne úspešní, žalobcovia sú preto povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania.
Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by nepriznal nárok na
náhradu trov konania, a to ani s ohľadom na povahu sporu a ani sporové strany.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia 1/,
2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že ich žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaní budú zaviazaní nahradiť
im v plnom rozsahu trovy konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie) v konkrétnosti namietali nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o nedostatku
vecnej legitimácie, ktorý bol primárnym dôvodom zamietnutia žaloby, keď podľa názoru súdu prvej

inštancie nebol naplnený okruh účastníkov sporu z hľadiska hmotného práva. Nesúhlasia s názorom
súdu prvej inštancie, že procesným účastníkom v danej veci mala byť aj manželka nebohého R. B. ako
jedna zo zákonných dedičov po ňom. Zákonnými dedičmi po ňom sú podľa názoru odvolateľov jeho
synovia A. B. a A. B. (žalovaní 2/ a 3/), pričom sa odvolávajú na zákonné ustanovenie § 473 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré podľa ich názoru jednoznačne hovorí, kto je zákonným dedičom majetku

po nebohej H. B., vychádzajúc z ktorého, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti, a ak nededia ani tie, dedia ich potomkovia, a teda z hľadiska dedičskej
postupnosti zákonným dedičom po M. B., ktorý zomrel slobodný a bezdetný, sú jednoznačne jeho
súrodenci, brat G. B., sestra H. I. a po nebohom bratovi R. B. jeho dve deti, a to synovia A. B. a A. B.,
keďže ustanovenie § 475 ods. 2 OZ hovorí, že ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú
jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Z vyššie uvedeného podľa ich názoru vyplýva, že

manželka nebohého R. B., S. B., z hľadiska hmotného práva nemala postavenie zákonného dediča ani
po nebohej H. B., ani po nebohom M. B.. Okruh účastníkov tak žalobcovia uviedli správne a tento bol
v súlade s hmotným právom vyčerpaný, a preto na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie
nebolzákonnýdôvod.Nesúhlasiatiežsdruhýmdôvodomprezamietnutiežaloby,keďsúdprvejinštancie
dospel k záveru, že v dotknutej darovacej zmluve, ktorá bola nadobúdacím titulom pre vlastníctvo

dotknutých nehnuteľností v prospech nebohého M. B., nebol určitým spôsobom vyjadrený predmet
daru a tiež z dôvodu, že návrh na registráciu zmluvy ohľadom nehnuteľností podaný nebol. Podľa
názoru odvolateľov v článku II. darovacej zmluvy je určito, zrozumiteľne a jednoznačne špecifikovaný
a vyjadrený predmet daru a tiež vôľa darkyne darovať svojmu synovi v nej identifikované pozemky.
S právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy v tejto časti sa nestotožňujú a majú

jednoznačne za to, že nebohý M. B. dotknuté pozemky platne darovacou zmluvou nadobudol a právne
účinky registrovanej darovacej zmluvy nastali dňom registrácie bývalým B. K. O. dňa 30.12.1992. Bývalé
ŠN v O. pri registrácii zmluvy postupovalo v zmysle vtedy platných ustanovení § 61 až § 65 zákona č.
95/1963 Zb. v platnom znení, ktorý hovorí, že účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia,
ktorým sa zmluva registrovala a ustanovenie § 65 ods. 1 hovorí, že rozhodnutie o registrácii vyznačí ŠN

pri podpise zmluvy s uvedením dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie, pričom právne účinky
registrácie treba vykladať tak, že na rozhodnutí ŠN o registrácii zmluvy uvedeného dňa tam nastáva
prevod vlastníckeho práva. Vychádzajúc z uvedeného tak dňom 30.12.1992 nastal prevod vlastníckeho
práva k pozemkom na syna M. B., od ktorého dňa tento začal aj dobromyseľne nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom prevodu užívať, o ktorej právnej skutočnosti ho utvrdil notár a tiež súd uznesením

OS Prievidza zo dňa 05.05.2008 v dedičskom konaní po H. B., zomrelej dňa 03.08.2007, dedičské
konanie vedené pod č.k. 15D/57/2007, Dnot 231/2007. Nestotožňujú sa odvolatelia tiež s názorom
súdu, že v článku VIII. darovacej zmluvy v druhej vete je tzv. odkladacia podmienka, a z nej že teda
možno vyvodiť záver, že účastníci darovacej zmluvy nepochybne vyjadrili vôľu prevádzať rodinný dom
s tým, že pozemky budú prevedené neskôr po dodatočnom vysporiadaní časti pozemku pod rodinným

domom. V predmetnom článku VIII. zmluvy sa nehovorí o parcele č. XX, hovorí sa len o vysporiadaní
dielu 1 z parcely č. XXXX/X a dielu 2 geometrického plánu z parcely č. XX/X. Žalobcovia považujú
predmet prevodu za jasný, zrozumiteľný a právne identifikovaný. Podľa názoru odvolateľov druhá veta
článku VIII. darovacej zmluvy je len informáciou o tom, že zápis (administratívny evidenčný v EN)
vlastníckeho práva k pozemku č. EN XXX bude možno zapísať až po majetkovoprávnom vyporiadaní

dielu 1 a dielu 2. Išlo nepochybne len o informáciu o oddialení odložení zápisu. Druhá veta v článku VIII.
zmluvy hovorí o oddialení zápisu, nehovorí o tom, že účastníci zmluvy vyjadrili vôľu prevádzať pozemky
neskôr po dodatočnom vyporiadaní pozemku. Odvolatelia sa nestotožňujú s názorom súdu, že návrh
na registráciu zmluvy ohľadom pozemkov nebol podaný vôbec, preto platí domnienka, že účastníci od
zmluvy odstúpili. Účastníci darovacej zmluvy neboli povinní podať návrh na rozhodnutie podľa § 47

ods. 1, 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, aby dosiahli právnu účinnosť zmluvy, nakoľko B.
O. už zaregistroval predmetnú zmluvu ako celok svojím rozhodnutím zo dňa 30.12.1992. Po doručení
zaregistrovanej zmluvy mal kataster vykonať zápisy a prevody v zmysle darovacej zmluvy, keďže právny
úkon darovania sa musí vykladať ako právny úkon v celku a nie je možné vytrhávať z neho jednotlivé
časti. Z uvedených dôvodov preto podľa ich názoru je ich žaloba v plnom rozsahu opodstatnená.

5. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu považuje odvolanie za neopodstatnené a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť s tým, že si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnomrozsahu. Nestotožňuje sa s odvolacou argumentáciou žalobcov pre nenaplnenie odvolacích dôvodov,
ktoré títo uplatnili. Súd prvej inštancie podľa jej názoru správne uviedol, že vzhľadom k tomu, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, sú v katastri nehnuteľností evidované v prospech

vlastníčky nebohej H. B., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bolo potrebné, aby účastníkmi súdneho
konania boli všetci potenciálni dedičia, ktorí v zmysle zákonnej právnej úpravy prichádzajú do úvahy,
k naplneniu čoho nedošlo, keď žalobcovia opomenuli do konania pribrať dedičku po R. B., a to jeho
manželku S. B.. Žalovaná 1/ sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v priebehu súdneho
konania nebola žiadnym spôsobom hodnoverne spochybnená správnosť zápisu vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Stotožňuje sa s názorom súdu, že
darovacia zmluva v časti darovania pozemkov je neplatnou pre neurčité vyjadrenie predmetu daru, keď
v tejto neboli dostatočne špecifikované pozemky, ktoré mali byť predmetom darovania, v súvislosti s čím
poukazuje na článok VIII. predmetnej zmluvy, v ktorom identifikovaná parcela nebola v rozhodnom čase
nikde evidovaná a existovala len na základe vyhotoveného geometrického plánu a takto nemohla byť
ani predmetom regulárneho darovania.

6. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, identicky ako žalovaná 1/ navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a odvolacie dôvody
uplatnené žalobcami považujú za neopodstatnené. Stotožňujú sa s názorom súdu prvej inštancie, že

darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko predmet daru s poukazom na články I., II.
a VIII. darovacej zmluvy nie je vyjadrený určito a zrozumiteľne a zmluva nebola podaná na registráciu
na B. D. O., pričom až touto by bolo možné nadobudnutie ich vlastníctva obdarovaným M. B.. Súd
správne poukázal na to, že najskôr sa v darovacej zmluve uvádza parcela registra E, parc. č. XXX
a následne pozemok 1 a 2 a vzápätí na to sa podľa článku VIII. navrhuje zapísať iba rodinný dom so

súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX. V zmluve sa tiež uvádza, že účastníci berú na
vedomie, že zápis pozemkov bude možný až po vyporiadaní podielu 1 z parcely č. XXXX/X, z ktorej
darkyňa nevlastnila žiaden podiel a táto časť parcely pod rodinným domom bola tvorená z cudzieho
pozemku, čím bola založená odkladacia podmienka podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka
platného v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Tiež bolo preukázané, že návrh zmluvy na jej registráciu

nebol nikdy podaný, pričom podľa § 47 ods. 2 OZ správne súd prvej inštancie poukazuje na to,
že účinnosť tejto zmluvy by nastala až jej registráciou Štátnym notárstvom, k čomu však neprišlo.
Vychádzajúc z uvedeného teda obdarovaný nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam, ako to tvrdia žalobcovia. Odvolávanie sa na ust. § 64 ods. 3 a § 65 ods. 1 zákona o
štátnom notárstve je nesprávna, nakoľko to je v rozpore s ust. § 36 ods. 2 OZ v spojení s článkom VIII.

darovacej zmluvy, právne následky registrácie darovacej zmluvy nemohli nastať, a to minimálne v časti
pozemkov, a preto je registrácia neplatná. Vlastníkom pozemkov tak naďalej zostáva darkyňa, pričom
jej dedičmi zo zákona, nakoľko nezanechala závet, sú jej deti, a to okrem iných tiež R. B., ktorý však dňa
XX.XX.XXXX zomrel, a preto nastupujú na jeho miesto jeho dedičia, pričom z dedičského spisu po ňom
jednoznačne vyplýva, že okrem žalovaných 2/ a 3/ ako dedička do úvahy prichádzala tiež jeho manželka

S. B., ktorá však nebola žalobcami označená za účastníčku konania, a preto súd prvej inštancie správne
pre nedostatočný okruh účastníkov, teda pre nedostatok vecnej legitimácie, žalobu primárne zamietol.

7. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojej replike na vyjadrenie žalovanej 1/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedli, že s jeho obsahom sa nestotožňujú a v princípe, vychádzajúc z obsahu tohto

vyjadrenia, replikujú skutočnosti, ktoré považujú za ťažiskové pre nimi podané odvolanie a ktoré
sú zároveň aj v odvolaní obsiahnuté, v konkrétnosti o dostatočnom okruhu účastníkov, určitosti
a zrozumiteľnosti darovacej zmluvy, tiež jej registrácii na štátnom notárstve, a teda platnom a účinnom
nadobudnutí nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy nebohým M. B.. V konečnom
dôsledku poukazujú na to, že na pojednávaní dňa 30.03.2023 žalovaná 1/ ani nenamietala skutočnosť,

že jej matka H. B. darovala svojmu synovi M. B. dom aj s pozemkom, a teda že tieto nehnuteľnosti by mali
byť predmetom dedičstva po ňom, z čoho vyplýva, že uznala predmetnú darovaciu zmluvu a považovala
ju aj v časti darovania pozemkov za platnú, keďže
si bola vedomá skutočnosti, že toto darovanie z matky na syna bolo realizované aj z dôvodu, že syn M.,
ktorý s matkou do konca života žil, ju tiež doopatroval.

8. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalovaných 2/ a 3/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu rovnako aj v tomto prípade nesúhlasia so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení
a v princípe replikujú identické skutočnosti aké sú uvedené v odvolaní a tiež v ich písomnej replikepodanej na vyjadrenie žalovanej 1/. V sumáre registráciu predmetnej darovacej zmluvy považujú za
právne platnú a účinnú s tým, že účastníci zmluvy si nedohodli žiadnu odkladaciu podmienku, okruh
účastníkov konania nimi definovaný je správny, a preto je ich odvolanie dôvodné.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalobcovia), v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP,
vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11.Žalobcoviasapodanoužaloboudomáhaliurčenia,ženehnuteľnostizapísanévkatastrinehnuteľností
na G. Q. O. odbore katastrálnom, v k.ú. C. D. na LV č. XXXX a to parc. EKN č. XX záhrada o výmere
962 m2 v celosti a na LV č. XXXX parc. EKN č. XX/X záhrada o výmere 238 m2 v 2256/5376-inách,
patria do dedičstva po nebohom M. B. dôvodiac, že tieto sú aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností
v prospech t. č. už neb. H. B., avšak táto uzavrela za života dňa 01.12.1993 darovaciu zmluvu, ktorou

darovala svojmu synovi M. B. tak rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX v celosti, ale tiež z pkn parc.
č. XX/X podiel 22S6/5376-ín a parc. č. XX - záhradu v celosti, ktorá však bola do katastra nehnuteľností
zapísaná len čiastočne, keď v časti darovaných dotknutých pozemkov tieto zostali zapísané na darkyňu.
Obdarovaný M. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný a ako zákonní dedičia po ňom
prichádzajú do úvahy jeho brat G. B. (žalobca 2/), jeho sestra H. I. A. B. (žalovaná l/) a deti po jeho

neb. bratovi R. B. - synovci A. B. (žalovaný 2/) a synovec A. B. (žalovaný 3/) a t.č. sa vedie dedičské
konanie po ňom.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol, primárne pre
nedostatok vecnej legitimácie zastávajúc názor, že ako účastníci konania neboli označení všetci, ktorým

svedčí účastníctvo v konaní podľa hmotného práva, v konkrétnosti všetci potencionálni dedičia po neb.
H. B. (absentovala manželka jej neb. syna R. B.), vo vlastníctve ktorej sú aktuálne sporné nehnuteľnosti
vedené a druhotne tiež z dôvodu, že vyjadrenie predmetu prevodu v zmluve v časti prevádzaných
pozemkov posúdil ako zmätočné a nejasné s následkom vyhodnotenia darovacej zmluvy v tejto časti ako
neplatnej, keď tiež návrh na registráciu zmluvy sa týka len rodinného domu, darovacia zmluva ohľadom

pozemkov ani nebola daná na zápis do katastra nehnuteľnosti a neb. M. B. predmetné pozemky platne
nemohol takto nadobudnúť. Pokiaľ ide o trovy konania tak úspešným žalovaným ich náhradu priznal
v plnom rozsahu.

13. Odvolatelia (žalobcovia) v zmysle odvolacích námietok vznesených prostredníctvom právneho

zástupcu uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkovéaprávnezáverynaktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie),namietajúcsprávnosť
názoru, že manželka nebohého R. B., S. B., z hľadiska hmotného práva mala mať postavenie zákonného
dediča či už po nebohej H. B., alebo neb. M. B. (odkazom na ust. § 473 ods. 2 a ust. § 475 ods. 2 OZ).
Podľa ich názoru okruh účastníkov žalobcovia uviedli správne, tento bol v súlade s hmotným právom

vyčerpaný, a preto na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie nebol zákonný dôvod.
Nesúhlasia tiež s ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v dotknutej darovacej zmluve, ktorá bola nadobúdacím titulom pre vlastníctvo dotknutých nehnuteľností
v prospech nebohého M. B., nebol určitým spôsobom vyjadrený predmet daru (v časti pozemkov) a tiež
z dôvodu, že návrh na registráciu zmluvy ohľadom nehnuteľností podaný nebol.

14. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd

uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolatelia ani netvrdili.15. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalobcov, teda možného naplnenia nimi produkovaných odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na

ktorých je založené rozhodnutie).

16. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa
kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli

v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)

je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo

správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje zamietajúce
rozhodnutie, primárne dospejúc k záveru o nedostatku vecnej legitimácie, keď z dokazovania vyplynulo,
že ako účastníci konania neboli označení všetci, ktorým svedčí účastníctvo v konaní podľa hmotného
práva (absentuje manželka neb. R. B., ktorý bol synom neb. H. B., ktorá je zapísaná ako vlastníčka
dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností), ktorý nedostatok nemohol viesť k iným právnym

dôsledkom, ako bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby (§ 78 ods. 1, 2 CSP). Za správny odvolací súd
považuje aj ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie posúdil, že žalobe by nebolo možné vyhovieť
ani z hľadiska vecnej stránky (teda aj pre prípad úplného okruhu účastníkov v konaní), keď sa plne
identifikuje s jeho názorom, že predmet prevodu v darovacej zmluve, v časti týkajúcej sa sporných
pozemkov je formulovaný zmätočne a nejasne, právnym dôsledkom čoho je jej čiastočná neplatnosť (§

37 ods. 1, § 41 ods. 1 OZ), čo znamená, že neb. M. B. (do dedičstva po ktorom ich žiadajú žalobcovia
zahrnúť) ich platne nemohol nadobudnúť a keďže nebol preukázaný ani tvrdený iný nadobúdací právny
titul, nebolo možné prijať právny záver, že v čase svojej smrti, bol ich vlastníkom. Súd prvej inštancie
správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv
na uplatnený nárok, vychádzajúc z nich správne žalobu zamietol a žalovaným vzhľadom na ich úspech

v spore, priznal plnú náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie
pri posudzovaní nároku žalobcov postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o ňom poukazom na
všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so
správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by

tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciufaktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie.

19. Nad rámec toho, že v princípe ťažiskové námietky, sú zodpovedané už súdom prvej inštancie,
odvolací súd považuje za potrebné doplniť vo vzťahu k týmto námietkam nasledovné:

20. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, medzi stranami nebolo a tiež ani
v odvolacom konaní nie je sporným, že na LV č.XXXX k.ú. C. D. je parcela registra E č. XX záhrada

o výmere 962 m2 evidovaná ako výlučné vlastníctvo H. B., A. O. a z LV č. XXXX k.ú. C. D. vyplýva, že aj
parcela registra E č. XX/X záhrada o výmere 238 m2 je evidovaná v podielovom spoluvlastníctve okrem
iného v 1128/5376-ín a 1128/5376-ín H. B., A. O.. Ide o parcely, ktoré sú predmetom sporu.

21. Darovacou zmluvou zo dňa 01.12.1992 uzavretou medzi darcom H. B. a obdarovaným M. B. bola
podľa čl. II. zmluvy darovaná nehnuteľnosť v k.ú. C. D. rodinný dom č.s. XXX v celosti, parcela č. EN

XXX a z pzkn. parcely č. XX/X podiel 2256/5376-ín a parcela č. XX záhrada v celosti. V článku VIII.
Zmluvy sa uvádza, že obdarovaný berie na vedomie, že v EN bude vykonaný zápis vlastníckeho práva
iba k rodinnému domu č.p. 163, pretože vlastníctvo k pozemku parc. č. M. XXX bude možné zapísať
až po vysporiadaní dielu 1 z parcely č.XXXX/X a dielu 2 z parcely č. XX/X. Taktiež návrh zápisu na
registráciu zmluvy sa týka len rodinnému domu č.s. XXX v celosti v prospech obdarovaného M. B., ďalej

zápis vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome č.s.
XXX pre H. B.. Zmluva bola podpísaná dňa 01.12.1992 a registrovaná dňa 30.12. 1992 pod RI, XXXX/
XX - viď rozhodnutie č.l. 62 spisu. Návrh na registráciu darovacej zmluvy z 01.12.1992 podpísaný M. B.
a H. B. sa týkal len rodinného domu č.s. XXX k.ú. C. D. - č.l. 63 spisu.

22. Z uznesenia OS Prievidza sp. zn. 15D/57/2007, Dnot 213/2007 zo dňa 05.05.2008 vyplýva, že
dedičské konanie po neb. H. B., zomrelej X.X.XXXX bolo zastavené pre nemajetnosť.

23. Závetom zo dňa 12.2.2021 M. B. za účasti svedkov K. J., P. S. za dediča všetkého svojho hnuteľného
a nehnuteľného majetku ustanovil synovca A. B..

24. Uznesením OS Prievidza sp. zn. 4D/66/2021 zo dňa 14.11.2022 súd v dedičskej veci po nebohom M.
B., zomr. XX.X.XXXX prostredníctvom notára určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku dlhov
a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil z čoho pozostáva dedičstvo, okrem iného aj stavby rodinného domu
č.s. XXX na pozemku č. XXX k.ú. C. D., LV č.XXXX.

25. Z oznámenia Okresného úradu Prievidza, odbor katastrálny z 2.2.2023 vyplýva, že darovacia zmluva
pod č. R - I -V XXXX/XXXX ako aj geometrický plán č.XXX XXX XXX -XX zo dňa 13.9.1988 neboli
doručené na zápis do katastra, darovaciu zmluvu nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností,
nakoľko došlo k zmene údajov katastra.

26. Primárne prostredníctvom odvolacích námietok žalobcovia označujú za nesprávny právny názor
súdu prvej inštancie o neúplnom okruhu účastníkov v tomto konaní (nedostatok vecnej legitimácie)
tvrdiac, že manželka nebohého R. B., S. B. (ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie mala dotvárať úplný
okruh účastníctva), z hľadiska hmotného práva nemá postavenie zákonného dediča či už po nebohej H.

B., alebo neb. M. B., odkazujúc pritom na ust. § 473 ods. 2 a ust. § 475 ods. 2 OZ.

27. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
28. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí
v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby
žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero
subjektov.

29. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

30. Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.31. Podľa § 473 ods. 2 OZ ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

32. Podľa § 475 ods. 2 OZ ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.

33. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle odvolacích námietok žalobcov a vyššie uvedenej

na danú problematiku dopadajúcej právnej úpravy, odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú
argumentačne spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. R 42/1974, podobne
3Cdo/222/2010, 8Cdo/94/2018; prešlo aj kontrolou ústavnosti: II. ÚS 260/2011), v spore o určenie, že
vec patrila ku dňu smrti do vlastníctva poručiteľa (resp., že vec patrí do dedičstva po ňom) tvoria dedičia

poručiteľa nerozlučné spoločenstvo, a teda musia byť účastníkmi (stranami) takéhoto súdneho konania,
a to všetci dedičia, ktorí dedičstvo neodmietli, nielen tí, na ktorých reálne prešla časť majetku z dedičstva
po poručiteľovi (to preto, lebo s dedičstvom sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti dedičov, a to aj
v čase, keď ešte dedičstvo nebolo v dedičskom konaní prejednané, pričom práve pri takejto určovacej
žalobe ide o novú vec, ktorá v dedičskom konaní nebola prejednávaná).

35. V okolnostiach posudzovanej veci žalobcovia domáhajúci sa určenia nimi identifikovaných
nehnuteľností do dedičstva po neb. M. B., označili ako sporové strany dedičov po ňom, ktorí tvoria

nerozlučné spoločenstvo pre potreby tohto konania (§ 78 ods. 1 CSP) a keďže tento v čase svojej
smrti bol slobodný a bezdetný, označili za dedičov po ňom jeho brata G. B. (žalobcu 1/), sestru H. I.
(žalovanú 1/) a synovcov A. B. a A. B. (žalovaných 2/ a 3/) ako synov nebohého brata poručiteľa R. B.,
čím bol vyčerpaný okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov po ňom podľa § 475 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Faktom však je, ako uvádza správne aj súd prvej inštancie, že spor sa týka okrem právnych

záujmov vyššie uvedených osôb, tiež okruhu účastníkov konania po doteraz zapísanom vlastníkovi vo
vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, a to po nebohej H. B., v prospech ktorej je vlastníctvo sporných
pozemkov naďalej zapísané. Nebolo sporným, že v čase smrti H. B. prichádzali do úvahy ako dedičia
jej deti, a to M. B., syn R. B., dcéra H. I. a syn G. B., avšak syn R. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda
po smrti svojej matky H. B., ktorá zomr. XX.XX.XXXX, čo znamená, že účastníkmi sporu sa mali stať

všetci jeho dedičia. Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11D/9/2017 dedičmi
po nebohom R. B. okrem jeho synov A. B. a A. B., ktorí sú označení za účastníkov konania na strane
žalovaných, je dedičkou po ňom tiež jeho manželka, S. B., ktorá nie je účastníčkou konania ani na strane
žalobcov, ani na strane žalovaných.

36. Odvolatelia odkazom na ust. § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka namietajú, že tejto účastníctvo
v tomto konaní nesvedčí, teda netvorí nerozlučné spoločenstvo spolu so svojimi synmi pre potreby tohto
konania, keď podľa ich názoru sú to len synovia R. B., ktorí účastníkmi konania sú, ktorí prichádzajú do
úvahy ako dedičia po svojom nebohom otcovi R. B. a dedia rovnakým dielom.

37. O dedičskej postupnosti, ktorá vyplýva z ust. § 473 ods. 2 OZ niet sporu, avšak od situácie uvedenej
v ust. § 473 ods. 2 OZ je potrebné odlišovať prípad, kedy dieťa poručiteľa, prípadne potomok uvedený
v § 473 ods. 2 OZ zomrel po úmrtí poručiteľa, pričom bol absolútne spôsobilým dedičom (pri absencii
unehodôvodovdedičskejnespôsobilosti),oktorýprípadideajvtejtoveci,vktoromprípadenenastupujú
na jeho miesto len jeho potomkovia na základe práva reprezentácie (§ 473 ods. 2 OZ), ale všetci

právni nástupcovia zomrelého dieťaťa poručiteľa/potomka na základe tzv. transmisie (teda popri deťoch
a ďalších potomkoch pokiaľ ich tento zanechal, je dedičkou po ňom aj jeho manželka). K dedičstvu
po poručiteľovi je tak povolaný zomrelý potomok, ktorý poručiteľa prežil a jeho právni nástupcovia
vykonávajú jeho práva v dedičskom konaní (vrátane práva odmietnuť dedičstvo, popierať dedičskú
nespôsobilosť či platnosť vydedenia, platnosť závetu či uplatňovať nárok na neopomenuteľný podiel

zomrelého potomka). Len pokiaľ by právni nástupcovia za zomrelého potomka dedičstvo odmietli (o
ktorý prípad tu nejde), nastúpia do jeho dedičského podielu len jeho potomkovia podľa § 473 ods. 2
Občianskeho zákonníka.38. Keďže v okolnostiach posudzovanej veci ide práve o vyššie uvedený prípad, kedy syn neb.
poručiteľkyH.B.,ktorázomr.dňaXX.XX.XXXX,zomrelpojejsmrtiakosvojejmatkyatodňa27.12.2016,
na základe práva transmisie na jeho miesto v dedičskom konaní po neb. H. B. nastupujú všetci jeho

právni nástupcovia, teda nielen jeho synovia A. B. a A. B., ktorí účastníkmi tohto konania sú, ale ako
správne posúdil aj súd prvej inštancie, tiež jeho manželka S. B., ktorá však účastníčkou konania nie
je, keďže žalobcami za účastníčku konania označená nebola. Pretože v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti/určenie do dedičstva platí, že toto musí zásadne prebiehať za účasti všetkých
zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností, či v prípade ich úmrtia právnych nástupcov/

dedičov po nich, ktorí takto tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP, právnym dôsledkom
toho, že tento okruh účastníkov konania z hľadiska hmotného práva v danej veci nebol vyčerpaný,
je bez ďalšieho zamietnutie žaloby podľa § 78 ods. 2 CSP pre nedostatok vecnej legitimácie, takže
záver súdu prvej inštancie je v tomto smere správny a námietky odvolateľov tejto otázky sa týkajúce sú
neopodstatnené, nespôsobilé privodiť v prospech nich priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd zároveň
dodáva, že v bode 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia už súd prvej inštancie zrozumiteľne

upriamuje pozornosť strán sporu na skutočnosť, ktorá je rozhodujúcou pre záver o okruhu dedičov po
nebohej H. B., ktorých účastníctvo v tomto konaní sa vyžaduje, a fakt, že jej syn R. B. zomrel po smrti
svojej matky H. B., čo má za následok, že na miesto R. B. je potrebné dosadiť jeho dedičov, ktorými sú
nielen jeho synovia, ale tiež jeho manželka, čím v podstate odvolatelia už mali zodpovedané dôvody,
pre ktoré súd prvej inštancie pre neúčasť S. B. mal okruh žalobcami označených účastníkov konania

za nevyčerpaný.

39. Záver o nedostatku vecnej legitimácie má bez ďalšieho právne dôsledky v podobe zamietnutia
žaloby, súd prvej inštancie však posudzoval žalobu aj z hľadiska vecného so záverom, že ani v prípade,
ak by bol okruh účastníkov v tomto prípade vyčerpaný, nebolo by možné určovacej žalobe vyhovieť,

a to z dôvodu neurčitého vyjadrenia predmetu daru v časti týkajúcej sa sporných pozemkov v darovacej
zmluve, od ktorej ako nadobúdacieho titulu odvodzujú žalobcovia vlastníctvo sporných pozemkov
v prospech toho času už nebohého M. B. zastávajúc zároveň názor, že v tejto časti k registrácii zmluvy
ani neprišlo (návrh na registráciu ani nebol daný). Odvolatelia nesúhlasia s týmto názorom súdu prvej
inštancie, keď podľa ich názoru zmluva aj časti týkajúcej sa pozemkov je určitá a zrozumiteľná a keďže

podľa ich názoru bola tiež registrovaná bývalým štátnym notárstvom, nastali účinky s týmto spojené
v podobe nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom nebohým M. B..

40. V článku II. zmluvy sa uvádza, že darkyňa daruje obdarovanému do vlastníctva rodinný dom č.s.
XXX v celosti, na parcele č. M. XXX a pkn. parcelu č. XX/X podiel 2256/5376-ín a parcelu č. XX záhradu

v celosti. V článku I. sa však uvádza, že rodinný dom č.p. XXX je postavený na parc. č. M. XXX, ktorá
bola zameraná geom. plánom T. D. O. č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 13.09.1988, novoutvorená parcela
má výmeru 482 m2 a bola vytvorená zlúčením dielov 1, 2, 3 z pzkn. parc.č. XXXX/X, XX/X, XX. Z
pozemku parc. č. XX vlastnila H. B. X/XX-XX a X/XX-XX, čo nadobudla dedením podľa D 290/84-13.
Z nehnuteľnosti parc. č. XX/X vlastnila 1128/5376-ín, rovnaký podiel zdedila podľa D 290/84-13. Z

pozemku parc. č. XXXX/X nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel. V článku VIII. sa uvádza, že zmluva
nadobudne účinnosť dňom jej registrácie na B. K. D. O., ktorým dňom prechádza vlastnícke právo na
obdarovaného. Obdarovaný berie na vedomie, že v EN bude vykonaný zápis vlastníckeho práva iba na
rodinný dom č.p. XXX, pretože vlastníctvo k pozemku parcele č. EN XXX bude možné zapísať až po
vysporiadaní dielu 1 z parcely č. XXXX/X a z parcelu č. XX/X.

41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

42. Posúdením rozhodujúcich skutočností aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom

súdu prvej inštancie, že určenie prevádzaných pozemkov v predmetnej darovacej zmluve, nebolo
urobené určito, ani zrozumiteľne, ale zmätočne a nejasne, právnym dôsledkom ktorej vady je, že
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, je darovacia zmluva v časti týkajúcej sa prevodu pozemkov
neplatným právnym úkonom.

43. Súd prvej inštancie správne uvádza, že obdarovaná bola výlučnou vlastníčkou parcely č. XX k.ú.
C. D., k parcele č. XX/X mala spoluvlastnícky podiel 1128/5376-ín a 1128/5376-ín a z parcely č. XXXX/
X nevlastnila žiaden podiel. Pokiaľ bol rodinný dom identifikovaný ako dom postavený na parcele EN
č. XXX, táto parcela existovala len „technicky“ na základe vyhotoveného geometrického plánu zo dňa13.9.1988, č.XXX - XXX - XXX - XX. V zmluve sa uvádza, že obdarovaná daruje tento dom a podiely v
pzkn. parcele č. XX/X, ako i parcelu č. XX záhradu v celosti, avšak v bode VIII. Zmluvy sa uvádza, že
obdarovaný berie na vedomie, že zápis vlastníckeho práva bude vykonaný len pre rodinný dom, pretože

vlastníctvo k pozemku parcele č. EN XXX bude možné zapísať až po vysporiadaní dielu 1 z parcely
č.XXXX/X a tiež dielu 2 z parcely č. XX/X. Taktiež návrh na zápis v evidencii nehnuteľností sa týkal len
rodinného domu a rovnako je preukázané, že návrh na registráciu zmluvy sa týkal len darovacej zmluvy
ohľadom rodinného domu - č.l. 63 spisu.

44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ako správne posúdil aj súd prvej inštancie, že účastníci darovacej
zmluvy nepochybne vyjadrili vôľu prevádzať rodinný dom s tým, že pozemky budú prevedené neskôr po
dodatočnom vysporiadaní časti pozemku pod rodinným domom. Teda, primárne vyjadrenie predmetu
prevodu ohľadu pozemku nie je jasné a určité, keď sa najskôr uvádza parcela EN č. XXX a následne len
parcely č. XX/X a parcela č. XX, vzápätí na to sa navrhuje registrovať len rodinný dom. Ďalej sa uvádza,
že obdarovaný berie na vedomie, že zápis pozemkov bude možné až po vysporiadaní dielu 1 z parcely

č. XXXX/X, z ktorej však darkyňa nevlastnila žiaden podiel a teda táto časť parcely č. XXX bola „tvorená“
z cudzieho pozemku, čo skôr nasvedčuje odkladacej podmienke. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti
aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje vyjadrenie predmetu prevodu v zmluve za
zmätočné a nejasné a v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka darovaciu zmluvu v tejto časti za neplatnú.
Faktom tiež je, že aj návrh na registráciu zmluvy sa týka len rodinného domu. Už len z vyššie uvedených

dôvodov nemohol M. B. platne sporné pozemky nadobudnúť a následná odvolacia polemika o tom,
či táto zmluva bola/nebola, mala byť/nemala byť registrovaná bývalým štátnym notárstvom, je už ako
nadbytočná bez právneho významu. Súd prvej inštancie sa s touto problematikou podrobne vysporiadal
v bode 23/ odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje, aby ich
nadbytočne nereplikoval, keďže s jeho závermi v tomto smere plne súhlasí.

45. Žalobcami produkované odvolacie námietky tak neboli spôsobilé privodiť v prospech nich
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

46. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval

pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti
o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu potvrdil.Žalobcoviavodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancieneuviedližiadnerozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa
nebol zaoberal v potrebnej miere už súd prvej inštancie.

47. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaným vzhľadom k ich plnému úspechu v odvolacom konaní, priznal plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom ako odvolateľom.

48. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).